•21•

739 30 0
                                    

" Váš otec má rakovina pľúc, malobunkové karcinómy , ktoré metastázujú už v rannom štádiu

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

" Váš otec má rakovina pľúc, malobunkové karcinómy , ktoré metastázujú už v rannom štádiu. Malobunkové karcinómy  sa primárne liečia chemoterapiami, avšak táto choroba je veľmi  agresívna. Chemoterapia síce zmenší nádor, no je veľká vysoká  pravdepodobnosti návratu choroby. Pacienti sa zväčša dožijú 4-12  mesiacov" táto veta doviedla kanceláriu do hrobového ticha.

Sebastian a Arthur zamrzli. Prestali sa vrtieť na stoličkách, zdali sa mi, že na pár sekúnd prestali aj dýchať. Sedím medzi nimi a preto som oboch chytila za ruku. Sama som bola z toho v šoku. Hervé-mu zistili rakovinu pľúc.

"Chcete nám povedať, že otec má menej ako dvanásť mesiacov?"do ticha prehovoril Arthur, ktorému po líciach stekali slzy. Pevne mi obaja stískali ruky, boli v šoku z toho čo sa dozvedeli.

"Žiaľ tento typ rakoviny je veľmi agresívny ako som spomínal. Síce chemoterapia môže pomôcť, no je 99%-tná šanca že sa znova vráti. Váš otec bojuje a chce bojovať, to je dobrý základ. Vďaka rýchlym vyšetreniam mu vieme ešte dnes podať prvú chemoterapiu. Určite vás budeme informovať o stave vášho otca."

-----------------------

Zistenie, že má Hervé rakovinu otriaslo nás všetkých. Z nemocnice sme išli ku Sebovi, kde sme si sadli ku Hervému, ktorý sedel na gauči.

"Nepozerajte tak na mňa, žijem ľudia a budem bojovať."bol oslabený keďže mal už po chemoterapii.

"Nenechám vás v tom samých. Pomôžem vám čo najviac, keď som doma. Otca budem voziť na chemoterapie teraz ja. Po každých závodoch doletím v nedeľu domov a na pár dní ti pomôžem mami."Sebastian bol ochotný obetovať svoj voľný čas pre rodičov a pomôcť im čo najviac. I keď vedel, že bude unavený a uťahaný.

"Ak bude treba prídem aj ja. Nemám problém prísť so Sebom. Navarím, upracem či zabavím Hervého kým budete v práci."prehovorila som aj ja a pridala som sa k nápadu čo mal Seb. Obaja bratia sa na mňa vďačne usmiali a pani domu ma iba silno objala na znak vďaky.

Chvíľu sme strávili s Hervém, ktorého chalani odprevadili do spálne. Potreboval nabrať energiou, pričom mu spánok pomôže. V obývačke sme ostali len s Pascalou, ktorá si sadla vedľa mňa.


"Ďakujem, že si včera prišla za ním. Hovoril mi to kým si spala. Vážime si všetci čo pre neho robíš Luna. Ako hovorí on..si jeho anjel. Pomáhaš mu, i keď sa nezachoval ku tebe viackrát najlepšie. Ak by si včera neprišla, neviem ako by dopadol. On si to neprizná, ale si jeho druhá polovička. Tú, ktorú hľadáš celý život a ak ju nájdeš nepustíš ju. Váži si ťa ako nikoho iného, si pre neho výnimočná."pozerala som na Pascalu, ktorá sa jemne usmievala.

"Odpustila som mu. Potrebujem ho, neviem to opísať ale máme medzi sebou puto, ktorému rozumieme iba my dvaja. To čo sa stalo je minulosť, žijeme prítomnosťou a on ma potreboval. Som tu pre neho a on to vie. Vedel prečo mi písal."

"Vedel prečo píše tebe a nie Sophii. Jej neverí, nie je si ňou istý, dokonca ju ani neľúbi. Je jeho akési pobláznenie, ktoré nebude trvať viac ako mesiac. Ty si tá, ktorej verí, ktorou si je istý a ľúbi ťa viac ako si myslíš."

Záporne som pokrútila hlavou. On ma neľúbi a určite nie nejako viac. Seb má Sophiu a ak sa s ňou rozíde nebude mať núdzu o dievčatá. My dvaja sme iba priatelia, ktorí si pomáhajú.

"Nekrúť záporne hlavou. Vidím mu to na očiach, presne tak isto sa na mňa pozeral jeho otec, keď sme začali spolu chodiť. Ty robíš to isté. Tvoj zrak je uprený len na neho, keď je na trati, či v miestnosti plnej ľudí. Vždy sa uisťuješ či je v poriadku a on robí to isté. Po každé mu dáš ruku aby cítil tvoj dotyk, že si pri ňom. V televízory vidíme, ako ide prvé ku tebe po závodoch. Teba objíme prvú, tebe ďakuje prvej. Ba aj keď ste boli rozhnevaní tak mal na ruke gumičku od teba.Vždy ju nosí pre šťastie. Teraz sa ťa niečo spýtam...odpovedaj pravdivo."

Uprene sa na mňa pozrela, načo som jej prikývla. Rukami som žmolila deku, ktorou som mala prikryté nohy.

"Čo cítiš, keď si s mojím synom?" nemusela som nad odpoveďou ani premýšľať. Slová sa zo mňa sypali od seba.

"Cítim sa pri ňom bezpečne. Viem, že nedovolí aby mi niekto ublížil. Môžem mu povedať všetko, pretože si to nechá pre seba. Dôverujem mu a on dôveruje mne. Keď ma objíme moje problémy sa rozplynú a nechám sa pohltiť jeho vôňou a silným objatím. Je mojím útočiskom, bezpečným miestom. Jeho úsmev vie vyčariť úsmev na tvári aj mne. Keď je smutný, chcem ho rozveseliť, byť tu pre neho v ťažkej chvíli. Z jeho úspechov sa teším hádam viac ja ako on. Bojím sa o neho po každé, keď nasadá do toho pekelného stoja. Moje srdce sa stisne a skoro hodinu riadne nedýcham pri pozorovaní jeho na trati. " pri rozprávaní sa zapozerám na vázu, ktorá je na stolíku. Pri poslednej vete si jemne pokúšem spodnú peru. V mysli sa mi objaví obraz usmievajúceho sa Seba.

Po pár sekundách vrátim pohľad na Pascalu, ktorá sa usmieva od ucha k uchu. V tej chvíli som si to uvedomila. Som v riadnej kaši. Polovicu tváre si prekryjem rukami a zatvorím oči. Na ramenách mi pristanú dve jemné ruky. Pozriem sa na pani domu, ktorej úsmev neschádza z tváre.

"Je v poriadku si uvedomiť, že nie si zaľúbená do osoby, s ktorou si." jej slová ma prinútili sa zamyslieť. Bola som sama a Lewis o mňa prejavil záujem. Obaja sme boli sami a priťahovala nás vzájomná príťažlivosť. Náš spoločný čas sme síce trávili zmysluplne, rozumeli sme si ale nebola medzi nami nikdy chémia, ktorú viacerí ľudia medzi sebou majú. V našom "vzťahu" nebola iskra, nebolo to láske. Všetko to bolo len o tom, že sme nezniesli samotu a pri prvej príležitosti byť s niekým sme do toho bezhlavo vlietli.

"On mi pomohol, bol tu pre mňa v najťažšej chvíli. Mám ho rada.."šepnem pri uvedomení, že po láske medzi nami nie je ani stopa. Obaja sme boli príliš zaslepení.

------------------------

Z domu, kde sa nachádzal on som musela odísť. Musela som odísť na byt a premýšľať. Kedy sa to stalo? Nad touto otázkou som premýšľala poslednú hodinu a pól. Ležala som v posteli a hľadela na strop. Srdce si vybralo samo a nepýtalo sa ma na názor. Malými gestami si ma totálne získal. Pomaličky som mu prepadala bez toho aby som si to uvedomovala.

Došla som ku záveru, že všetko klape ako je teraz. Načo si pokaziť kamarátstvo takouto pravdou? Nič sa medzi nami nemení, on ma Sophiu...ja sa s Lewisom síce rozídem ale stále mám chalanov, priateľov, ktorých si vážim. Nebudem sama a verím, že Lewis pochopí, prečo bude pre nás rozumné sa rozísť. Nič sa nezmení a bude všetko medzi nami dobré. Alebo nebude?


__________________________________

Ďalšia časť by mala vyjsť v nedeľu.

Na dobrú noc sem prikladám fotku Charlesa (aka Sebastian)😍❤️

Na dobrú noc sem prikladám fotku Charlesa (aka Sebastian)😍❤️

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Láska, strach a viera |Charles Leclerc|Where stories live. Discover now