A/N: Ahojte! Chcela by som vás privítať pri mojom novom príbehu, ktorý dúfam že vás aspoň trochu zaujal. Budem rada ak mi poviete váš názor v komentároch, ktoré si ako vždy veľmi od vás cením :) K xx
"Mal by si si nájsť aj niakých iných priateľov, Lou." povedal mi narovinu Liam, keď sme spolu ležali na jeho posteli v jeho izbe a pozerali už po niekoľkýkrát Pirátov z Karibiku. Vždy keď sa dalo, tak vytiahol túto tému, aj keď vedel že sa o tom nerád rozprávam.
"Nie." odvrkol som bez mihnutia sekundy. Možno som sa choval ako malé decko, ale bolo mi to jedno. Dobre vedel ako budem reagovať a že to s ním proste nehodlám viac rozoberať. Liam pre tentokrát ale nebral nie ako odpoveď. S ráznym krokom a naštvaný výrazom sa z pohodlnej polohy posadil, aby mohol stopnúť film práve počas najlepšie scény kedy Jack uteká pred pralesnými kanibalmi.
"Prečo to zastavuješ? Veď to je naša obľúbená scéna!" Nechápal som čo to zas do neho vošlo.
"Louis." odmlčal sa a pokračoval. "To teraz som bol naozaj tolerantný a vždy som sa ti prispôsoboval, ale takto to už ďalej naozaj nejde! Ja chápem že si to mal v živote tažké, ale nemôžeš sa kvôli tomu nesocializovať! Nemôžeš mať iba mňa a byť odo mňa závislý. Musíš mať aj niekoho iného v tvojom živote! Čo ak by sa mi niečo stalo? To potom zostaneš už úplne sám, alebo čo?" vyhŕkol to všetko len tak na mňa a jediné na čo som sa zmohol bolo ticho sedieť a pozerať sa do steny. Už sa veľakrát stalo, že mi povedal svoj názor alebo sa snažil o tom so mnou rozobrať, nikdy mi to ale nepovedal takto. Hnusne a priamo do očí.
"Prepáč ja-a...takto som ti to nechcel povedať, len som..." snažil sa mi ospravedlniť, ale jediné čo vo mne práve panovalo bol smútok.
"To je v poriadku, radšej pôjdem." Povedal som potichu, že som sa vôbec čudoval tomu či mi rozumel.
"Louis stoj. Viem, že..." snažil sa ma zastaviť.
"Nie Liam, ty vôbec nič nevieš. Ani sa nesnaž naznačiť, že ma chápeš a vieš aké to je. Lebo nevieš! Ty si sa neocitol už v troch rokoch v deckom domove preto lebo tvoji rodičia boli drogovo závislí a nemali na výchovu dieťaťa vhodné podmienky! Ty si si nemusel už ako dieťa schovávať jedlo pod posteľ aby si neumrel od hladu!
Nevieš aké to je, keď ťa nikto nechce lebo si narušené dieťa so zlou minulosťou a boli by s tebou iba problémy! To že ti všetci už od malička hovoria aký si odporný a nikdo by ťa nikdy nechcel! Nevieš aké je byť TO adoptované dieťa! Takže nie Liam, naozaj si to nevieš ani len predstaviť ake to je!!" kričal som som po ňom a plakal až tak, že som mal očí celé červené, a líca zmáčané od sĺz.
"Louis prosím ťa ukľudni sa a poď si sadnúť." Chytil ma za ruku a ťahal späť k posteli.
"Nie, daj mi pokoj!" odstrčil som ho od seba a rozbehol sa von do chladného večera, pričom mi vietor do tváre fúkal studený dážď.
YOU ARE READING
Never Alone Again (A Larry Stylinson Fanfic)
FanfictionLouis je šestnásťročný chalapec, ktorý si toho pretrpel veľa. Od malička žil v deckom domove, z ktorého si ho ako desaťročného adoptoval veľmi milý manželský pár. Neskôr ale jeho otec zomrel a preto mu v jeho živote zostali len dvaja ľudia, jeho mam...
