Never Alone Again (A Larry Stylinson Fanfic)

Never Alone Again; Chapter Three

Mamy majú vždy pravdu. Aj keď si to väčšinou nechceme pripustiť, je to tak. Liam mi ešte v ten večer napísal správu s ospravedlnením a prosbou, aby sme sa zajtra stretli. Najprv som chvíľu váhal, ale nakoniec som neodolal a súhlasil som. Boli sme priatelia od kedy som sa sem nasťahoval a nechcel som to len tak zahodiť kvôli nejakej blbej výmene názorov.

Sedel som v neďalekej kaviarni, keď pri dverách zazvonil zvonček a o malú chvíľu si Liam ku mne prisadol. "Ahoj." povedal s úsmevom.

"Ahoj." Chcel som povedať ešte niečo viac a Liam ma prerušil skôr ako som začal.

"Ja...Louis naozaj mi to je ľúto. Nemal som povedať to čo som povedal. Bol som len naštvaný a chcel som ti pomôcť, ale iba som to celé zhoršil." Bolo vidieť, že plánuje ešte pokračovať, preto som ho radšej rýchlo prerušil.

"To je v poriadku, naozaj. Ja-a...tiež som sa nezachoval úplne správne. Mal som ta nechať dohovoriť a nie to ešte zhoršiť. Prepáč." Ospravedlnil som sa mu a opatrne si odpil z môjho ešte stále trochu horúceho čaju.

"Ale ja sa na teba nehnevám. Viem že sa o tom nechceš rozprávať, ale mali by sme. A skôr ako povieš nie, Prosím ťa, iba si ma vypočuj." Poprosil ma a preto som len prikývol a ticho čakal.

"Pre začiatok, nechcem aby si si myslel že sa ťa chcem zbaviť alebo niečo podobné. Nad tým ani nepremýšľaj. Môžem ti zaručiť, že akokoľvek by si sa ma chcel zbaviť, nikdy by som neodišiel. Vždy tu budem pre teba. Len by som chcel aby si spoznal aj niekoho iného. Chápeš nových priateľov. Ja len nechcem, aby si bol sám doma, zatiaľ čo ja budem s niekým." Pozrel sa na mňa s nádejou v očiach. Nastalo medzi nami celkom dlhé ticho počas, ktorého som rozmýšľal a zvažoval všetky možnosti.

"Dobre teda." Povedal som nakoniec. Aj tak mi nič iné nezostávalo.

"To naozaj!?" Povedal trochu hlasnejšie od radosti a následne nahodil ospravedlňujúci pohľad, keď sa na nás začali všetci obzerať.

"Áno, ale ako ma chceš s niekým zoznámiť, keď vieš aký mám problém s osobným kontaktom s osobou, ktorú nepoznám?"

"Neboj sa myslel som na všetko. Vieš ako som ti hovoril, že som si začal písať s jedným chalanom na takej stránke?" iba som prikývol čím som mu naznačil, aby pokračoval.

"No, tak teraz sme si začali písať celkom často a je hrozne milí, ale to odbočujem. To čo chcem povedať je, že by sme ťa tam mohli prihlásiť aby si mohol zatiaľ nadviazať aspoň takýto kontakt."

"Keď ja neviem Liam." povzdychol som si.

"Neboj sa. Je to naozaj super stránka. Je kontrolovaná a sú tam určité pravidlá, ktoré musíš dodržiavať takže sa nemusíš báť, že ti tam napíše nejaký úchylák alebo niekto podobné indivíduum. Tá stránka je hlavne na to, aby si sa tam s niekým zoznámil a našiel si priateľov."

"Naozaj?"

"Naozaj. Veď vieš že by som nespravil nič čím by som ti nejak ublížil."

"Dobre, tak mi ju ukáž." Prisadol si ku mne, poriadne ma konečne objal na čo sme sa spoločne zasmiali a následne do vyhľadávača napísal TPWK.

A/N: Louis s Liamom sa konečne udobrili!! Tieto kapitoly boli zatiaľ len takým úvodom do deja, ktorý sa už v budúcej kapitole začne stupňovať. Čo v nej bude vám, ale samozrejme nepoviem. Budete si na to musieť počkať. Ďakujem vám za všetky vaše komentáre, ktoré ma vždy nesmierne potešia.  K xx