Never Alone Again; Chapter Nine

84 10 10
                                    

A/N: kapitolu chcem venovať K282593, dúfam že sa ti bude páčiť :)

Bol som naozaj šťastný, keď som mal tú možnosť ľahnúť si do postele a konečne si vydýchnuť. Po dnešnom ťažkom a stresujúcom dni, som si naozaj nič iné neprial. Celou cestou domov som nemohol myslieť na nič iné, len na toho chlapca s kučierkami. Nikdy som ho pred tým v škole nevidel, či už na chodbe v jedálni alebo na jednej z mojich hodín. Možno má iné hodiny, je v onom ročníku a väčšinu času sa zdržuje v druhej časti budovy školy. Naozaj netuším, ale jedno viem určite, musím sa o ňom dozvedieť viac.

Dnešok ma asi naozaj musel vyčerpať, keď som sa zobudil až o dve hodiny neskôr s tým, ako ma volá mama na večeru. Ani si nepamätám kedy som zaspal. Musel som akonáhle som si ľahol. Dokonca som sa ani neprezliekol. Preto ešte pred tým ako som zišiel dole do kuchyne som tak učinil a prezliekol som sa do obyčajného bieleho trička a šedivých pohodlných teplákov.

"No ahoj zlatko. Ako bolo v škole?" opýtala sa ma mama hneď, keď som zasadol k stolu a začali sme jesť.

"V pohode mami." povedal som jednoducho a jedol ďalej. Vlastne som ani neklamal, ak si odmyslím tú scénu cez obed.

"Hej? Lebo som videla, že si spal, tak som ťa nebudila. Stalo sa niečo? Náročný deň?" Pýtala sa ma ďalej. Vždy bola ku mne veľmi starostlivá a vedela, keď sa necítim dobre, alebo nie je všetko v poriadku.

"Nie. Všetko je fajn, len bolo toho dnes veľa." usmial som sa na ňu.

"No dobre teda, ale vieš že keby sa niečo dialo, môžeš vždy prísť za mnou."

"Neboj sa. Viem mami." uistil som ju a ona sa natiahla cez stôl bližšie ku mne a dala mi pusu do vlasov.

Po večeri som išiel späť do mojej izby a rozmýšľal čo budem robiť. Keď som sa ale pozrel na môj notebook položený na stole, hneď som vedel čo mi zdvihne náladu. Zobral som ho do rúk a presunul sa spolu s ním na posteľ, aby sa mi pohodlnejšie sedelo. Naskladal som si vankúše za chrbát, počítač si položil do lona a zadal do prehliadaču tpwk.com. Hneď na to som sa prihlásil a klikol na skupinu 'hudba', v ktorej som si písal naposledy. Trochu som sa bál či tu niekto bude. Moc ma nelákalo ísť do inej skupiny a písať si s niekým novým. Akonáhle sa mi konverzácia načítala, vďačne som si oddýchol, keď som si všimol ako sa tam Niall s Katy doťahujú.

nialler: rozmýšľam o tom, že sa odsťahujem do lesa a budem žiť v stane.

cherry: čóóó??? to ti čo zase napadlo za kravinu? xdddd

nialler: to nie je žiadna kravina!! naozaj som nad tým rozmýšľal. nemusel by som chodiť do školy a ani sa sprchovať. mohol by som si robiť čo by som len chcel.

cherry: to si hovoril aj minule, keď si chcel žiť v zábavnom parku, pizzerií a na opustenom ostrove xdd

nialler: teraz to ale myslím vážne!

boobear: čaute :) inak vieš o tom niall, že by si si musel jedlo loviť sám, že?

nialler: ahoj :D a áno, viem. som si vymyslel plán.

bradfordboy: jasné niall, ty máš plán, už by si mohol prestať s tými svojimi kravinami.

nialler: čo ti zase vošlo do nosu? stalo sa niečo?

You've reached the end of published parts.

⏰ Last updated: Nov 22, 2021 ⏰

Add this story to your Library to get notified about new parts!

Never Alone Again (A Larry Stylinson Fanfic)Where stories live. Discover now