Kapitola tretia

765 46 10
                                    

Arya

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Arya

Nič na svete som nenávidela viac ako vstávať do slnečného dňa s opicou. V hlave mi od rána trieštilo a ani aspirín nedokázal zastaviť nevoľnosť, ktorá mnou lomcovala. Najhoršie však na tom všetkom nebola opica, ale útržky spomienok zo včerajška.

„Nemyslíš vážne, že ťa včera Brad prosil o druhú šancu?!" vyhŕkla Ava a rukou tresla o stôl. „Vtedy, keď pichal tu raketu, si mu asi veľmi nechýbala," utrúsila Emma naštvane. Jej slová ma zaboleli, ale boli pravdivé. Odpila som si z kávy, aby som zakryla rozpaky v mojej tvári. „Preto som rada, že sa nemusím zapodievať chlapmi," vyhlásila Ava a pobozkala Emmu. Napriek svojej zlej nálade som sa musela pousmiať, boli spolu také šťastné. V minulosti si kvôli svojej orientácii prešli peklom. „Ako si ho odohnala? Neverím, že by sa Brad vzdal len tak ľahko," pozrela sa na mňa Emma s otázkou v očiach.

Odrazu to prišlo. Spomienka na včerajšie stretnutie s neznámym mužom ma prebrala ako facka. Bozk, jemné strnisko, ostrá sánka, čokoládové oči, telo poloboha a tie plné pery. „Do riti!" zahrešila som a chytila sa za tvár, ktorá mi horela. Ava s Emmou po mne okamžite hodili nechápavý pohľad. „Kurňa!" Znova som utrúsila nadávku. „Čo je?" Zaujímala sa Emma a tvárila sa vystrašne. „Ja som taká hlupaňa!" Nadávala som si. „Preboha, Arya, hovor!" Zapojila sa aj Ava. „Pobozkala som úplne náhodného muža," hovorila som a pomaly si uvedomovala význam mojich slov. „Čože?!" Ava s Emmou automaticky vybuchli do smiechu.

„Pobozkala som náhodného muža, len preto, aby som unikla Bradovi," tvár som si okamžite zakryla rukami. „Arya, ty sa teda nezdáš," Ava sa rozrehotala na celú obývačku. „Len dúfaj, že ho už nikdy nestretneš," uškŕňala sa Emma. „Baby, prosím nerobte mi to ťažšie," skuvíňala som. „Aspoň ten bozk stál za to?" opýtala sa Ava už vážnejšie. Bol to ten najvášnivejší bozk v mojom živote. Jasné, že za to stál! Moje vnútro kričalo. „Neviem, vôbec si na to nepamätám," zaklamala som, aby som sa tak vyhla ďalším uštipačným poznámkam. „Neverím ti," prižmúrila na mňa Ava oči a celú ma skúmala. „Celá sa červenáš až splývaš s tvojimi vlasmi," uškrnula sa na mňa a odpila si zo svojej šálky. „Povedz nám detaily!" Zavesila sa na moju ruku Emma a očami ma prosíkala. „Tak dobre!" Porazenecky som zdvihla ruky nad hlavu. S nimi dvoma bolo zbytočné hádať sa, vždy vyhrali.

„Keď ste odišli tancovať, tak za mnou prišiel Brad. Prosil ma o druhú šancu, ako som už spomínala. V hlave som dostala ten najhlúpejší nápad, ktorý teraz trpko ľutujem. Rozhliadla som sa po bare a uvidela dvoch osamotených mužov, na výber bol jeden upotený starec alebo mladý príťažlivý muž. Asi viete koho som si vybrala," nestihla som dokončiť, lebo Emma mi skočila do reči. „Toho spoteného!" Žartovala. Odrazu zo mňa napätá nálada opadla a rozosmiala som sa ako šialená. Baby na tom boli rovnako.

„Pokračuj, prosím," žiadala Ava so slzami v očiach od smiechu. S hlbokým nádychom som sa znova pustila do reči. „Vybrala som sa za tým fešákom a vrhla sa na jeho pery... Ja neviem, možno za to mohol alkohol, ale... Nikdy ma nikto nepobozkal tak ako on," hrýzla som si do pier a čakala na ich výsmech. „Wow," vydala zo seba Ava a tvárila sa ohromene. „Musíš toho chlapa nájsť!" Zvýskla Emma nadšene a chytila ma za ruku. „Ale prosím ťa, bola som opitá a urobila hlúposť." Mávla som rukou. „Ako myslíš," mykla plecom a usmiala sa na mňa.

~

Sedela som na svojej posteli a hľadela do stropu. Veľmi som sa snažila nemyslieť na včerajšok, ale prehrávala som boj sama so sebou. Jeho oči ma všade prenasledovali, až mi to naháňalo hrôzu. Bol to len bozk, nerob z toho vedu. Keby mal záujem tak by od teba neodišiel. Môj podvedomý hlas mal aj teraz pravdu. O dva dni ma čakal prvý pracovný deň, nemohla som si dovoliť rozptýlenie, aj keď veľmi príjemné.

V hlave som si predstavovala skvelý kolektív, v ktorom bude radosť pracovať. Možno sa mi tam zapáči až tak, že tam ostanem pracovať aj po stáži. Moje myšlienky tancovali od nadšenia. Už od útleho detstva som obdivovala učiteľky na mojej škole, boli pre mňa veľkým vzorom. Láska k literatúre sa u mňa prebrala k životu už na strednej, milovala som počúvať o klasickej tvorbe. To, že som milovníčka Jane Austenovej asi vôbec nemusím spomínať, rovnako ako to, že moja obľúbená kniha je Pýcha a predsudok. Moja láska k literatúre ma prinútila ísť ju študovať na výšku, ktorú som úspešne ukončila len pred dvoma mesiacmi. Stáž bola jedinou prekážkou, ktorá ma oddeľovala od sna stať sa učiteľkou.

~

Začula som krik. Vychádzal z izby na proti. Dievčatá! V hlave mi sa mi rozsvietil výstražný alarm. Okamžite som vystrelila z postele a vybehla zo svojej izby. Vrútila som sa do dverí naproti. Srdce mi vynechalo zopár úderov. Pohľadom som strelila po celej izbe. „Prosím, neplač," začula som Avin hlas. Hneď som pribehla k ich posteli a sadla si na kraj postele. „Všetko je v poriadku," zašepkala som potichu. Pozrela som do Avinej tváre, ktorú mala uslzenú. Emma mala ďalšiu nočnú moru. Pichlo ma pri srdci. Emma potichu vzlykala, nevnímala nás. „Skočím po pohár vody," pípla som a vstala. Odišla som z miestnosti a šla som kuchyne. Z kredencu som vybrala sklenený pohár, napustila som do neho studenú vodu a vrátila sa späť do izby za dievčatami. „Napi sa," podávala som ho Emme do roztrasených rúk. Prijala ho a dala si jeden hlt vody. „Znova sa mi to zdalo," povedala a v hlase mala obrovskú bolesť. Stiahlo mi srdce a oči sa mi naplnili slzami. „Ja viem, ja viem. Ľahni si, sme tu pri tebe," dohovárala jej Ava a pohladila ju po vlasoch. Slza mi stiekla po líci.

Emma znova zaspala, ale mne sa to už nedarilo. S Avou sme sedeli v kuchyni a potichu popíjali kávu. „Myslím, že sa to znovu zhoršuje," povedala Ava do ticha. „Nechápem... Už to prestalo a..." nemala som slov, bolelo ma srdce. „Odkedy volala s mamou, to ide dole vodou. Jej otec ju stále nechce vidieť." Ava to už nevydržala a slzy jej začali stekať po tvári. Nahla som sa k nej a objala ju. „Chcem jej pomôcť, veľmi chcem, ale neviem ako," plakala mi do ramena.

Emma s Avou sa kamarátili od detstva, boli najlepšie kamarátky. Ich priateľstvo neskôr prerástlo v lásku, ktorú nedokázali ovplyvniť, aj keď sa o to pokúšali. Emma sa napokon priznala rodičom so svojou orientáciou. Jej otec to nevzal vôbec dobre a dal jej na výber, buď Ava alebo oni. Emma sa rozhodla srdcom a od rodičov odišla. Jej otec ju pre to rozhodnutie zavrhol. Dnes komunikuje len s matkou, ktorá ju podporuje, ale názor jej otca sa nezmenil. Emma odvtedy trpela nočnými morami.

„Idem ju skontrolovať," Ava si zotrela slzy a odišla za svojou priateľkou. V kuchyni som osamela. Zdvihla som sa a zo stola pozbierala špinavé šálky. Naložila som umývačku a pustila ju. Pobrala som sa späť do svojej izby a do rúk chytila knihu.

Až kým si neprišiel tyWhere stories live. Discover now