Až kým si neprišiel ty

Kapitola piata

Arya

Sedela som za stolom a zoznamovala sa s malým kabinetom. Jeho pohľad stále pálil môj chrbát, no ja som si nedovolila k nemu zdvihnúť pohľad. Odpočítavala som sekundy do začatia jeho ďalšej hodiny, aby som konečne osamela.

„Na obed si dám kuracie soté," začula som za sebou jeho vyrovnaný hlas. „Prosím?" nechápavo som na neho zazrela. Jeho čokoládové oči upriamil do tých mojich. „Nepočuli ste ma snáď?" opýtal sa ma kľudne. Stále som mĺkvo sedela na stoličke a nechápala ani slovku, čo mi povedal. „Objednajte mi na obed kuracie soté. Ste moja asistentka, alebo sa mýlim?" Vyslovil posmešne a ja som stuhla. Nevedela som, že mojou úlohou bude robiť mu donáškovú službu.

„V náplni mojej práce nebolo nosiť ti obed," odfrkla som skôr ako som si to stihla premyslieť. Bol prekvapený mojou reakciou, ale znova nahodil vážnu tvár.

„Slečna Collinsová, neviem o tom, že by sme si potykali," prižmúril oči a chladne na mňa pozrel. Zavrela som ústa. Odrazu z neho vyžarovala akási autorita. „Objednajte to ešte pred dvanástou!" Rozkázal mi a odvrátil odo mňa pohľad na monitor notebooku.

„Predtým taký nevrlý nebol..." zašomrala som si pre seba. Ani som nestihla zareagovať a už stál pred mojím stolom a nakláňal sa ku mne až nebezpečne blízko.

„Slečna Collinsová, chceli ste mi azda niečo povedať?" Jeho svieži dych ma pošteklil na tvári, vyschlo mi v krku. „Rád si vás vypočujem," dodal a moje telo na neho reagovalo po svojom. „Ja... ja," začala som koktať. „Myslel som si," na jeho tvári sa objavil víťazoslávny úškrn. Okamžite som sa prebrala z tranzu, v ktorom som sa vďaka nemu ocitla.

Urobila som, čo mi kázal a objednala obed pre neho aj pre mňa. Stále mi z jeho prítomnosti horeli líca a mala som, čo robiť, aby som nohy udržala blízko pri sebe. Každý pohľad, ktorý mi venoval bol pre mňa rozptýlením. Očkom som mu vždy prešla po jeho drsných rysoch tváre, jemnom strnisku, ružových plných perách. Tie pery! Bože, prosím daj mi silu udržať sa na mieste a nevrhnúť sa na neho! Pohľadom som prechádzala po jeho peknej tvári, medzi obočím sa mu vytvorila vráska. Rýchlo som od neho odtrhla pohľad.

„Slečna Collinsová, prosím choďte do zborovne a požiadajte Janet o výsledky testov z minulého týždňa," prikázal mi s chrapľavým hlasom. Moje srdce prežilo infarkt, keď som si uvedomila, že pán nepríjemný dokáže aj poprosiť.

„Neviem kde je zborovňa," povedala som zahanbene. „Na prvom poschodí, tretie dvere na pravo od riaditeľne," vysvetlil mi a vôbec na mňa nepozeral. Snažila som si zapamätať slová, ktoré mi hovoril. Nemotorne som sa postavila na nohy a šla k dverám. Cítila som jeho pohľad a to ma prinútilo otočiť sa. Môj inštinkt ma neklamal a jeho oči boli zabodnuté priamo do mňa. Červeň sa mi nahrnula do líc. Musela som z tejto miestnosti vypadnúť, čo najskôr. Rýchlo som otvorila dvere a vyšla z nich von. Upokoj sa! Kričala som sa seba v hlave a preklínala sa za svoje reakcie v jeho prítomnosti.

Nemala som problém nájsť zborovňu, keďže na dverách bola tabuľka s veľkým nápisom ZBOROVŇA. Vošla som do vnútra a rozhliadla sa okolo.

Všade boli pracovné stoly a a nich kopa papierov. Do zorného pola mi vošla vysoká blondína. „Tu nemáte čo robiť!" Hodila po mne nepríjemný pohľad. Vyschlo mi v hrdle.

„Pán Holt, ma poslal za Janet," vykoktala som zo seba na jeden nádych. Blondína predo mnou na mňa prižmúrila oči. „Kto si?" opýtala sa ma a prezrela si ma od hlavy po päty. „Počkať, ty si jeho nová asistentka. Úplne mi to vyfučalo," dlaňou si jemne poťukala po čele. „Ja som Janet. Prečo ťa za mnou Malcolm poslal?" opýtala sa ma s úsmevom. Prešla mnou vlna žiarlivosti, keď ho Janet nazvala krstným menom.

„Poslal ma po výsledky testov z minulého týždňa," povedala som a zahryzla si vnútornej strany líca. „Zastavím sa za ním," žmurkla na mňa. „Kľudne mu to odnesiem," povedala som v snahe zamedziť jej kontakt s Malcolmom. „Ako sa voláš?" opýtala sa ma odrazu. „Arya," odpovedala som okamžite. „Arya, nerob si starosti, zastavím sa za ním." Moje meno v jej ústach znelo poeticky. Zahanbene som prikývla. „Tešilo ma," zamávala mi a oprela sa o jednu z lavíc. „Nápodobne," zamrmlala som potichu a opustila miestnosť.

Do kabinetu som sa vracala celá rozrušená. V hlave som sa porovnávala s Janet, ktorá bola krásna, vysoká a štíhla s olivovou pokožkou a blond vlasmi. Ja som bola ja, ryšavá a bledá ako stena. Janet bola jasnou víťazkou v súboji krásy, čo ma znepokojovalo.

S hlbokým nádychom som kľučkou mykla nadol a vtrepala sa do kabinetu. Malcolm dnu nebol, čo mi neskutočne vyhovovalo. Jeho kuracie soté som mu položila na stôl. Usadila som sa na svoju stoličku a do rúk vzala polystyrénovú nádobu so syrovými cestovinami. Na vidličku som si napichla malý kúsok cestoviny a dala ju do úst. V ústach mi hrali rôzne chute a mala som pocit, že som lepšie cestoviny nejedla. Znova som si nabrala s vidličku strčila do úst, oči som privrela blahom.

Po výbornom obede som nemala, čo robiť. Z kabelky som vytiahla mobil, v ktorom som si našla nové správy. Boli od mojich spolubývajúcich. Prečítala som len prvú, v ktorej mi Emma priala veľa šťastia. Tak to som veru mala šťastie, vravela som si v mysli. Ako odpoveď som jej poslala srdiečko a zdvihnuté palce. Mobil som vypla a hodila ho naspäť do kabelky.

Vstala som zo stoličky a malými krokmi prešla k stavanej knižnici, ktorá sa tiahla po celej stene. Očami som ju celú preletela a neuniklo mi ako boli knihy poukladané podľa abecedy a autorov. Zatajila som dych, keď som videla všetky tie krásne diela plné lásky a citov. Končekmi prstov som sa začala dotýkať chrbtov knihy a zastala na Pýche a predsudku. Neodolala som a vytiahla ju z radu, zostalo po nej prázdne miesto.

So zatajeným dychom som sledovala obal knihy, ktorý vyzeral byť dvakrát taký starý ako ja, no tým bol magický. Otvorila som ju hneď na prvej strane a očami behala po slovách. Nádhera. Odrazu som si spomenula na pána Darcyho a jeho chladné chovanie rovnaké aké bolo Malcolmovo. Hlboko v mysli som začínala fantazírovať o tom, že možno aj z Malcolma sa raz stane galantný muž tak ako sa ním stal pán Darcy.