Až kým si neprišiel ty

Kapitola devätnásta

Arya

Prešli tri dni od dňa kedy som naposledy videla Malcolma. Stále som nedokázala uveriť jeho slovám. Havaroval a s Celeste prišli o dieťa. Nachádzala som sa v akomsi tranze a snažila sa pochopiť. Dával si to za vinu. Dával si za vinu stratu ich dcérky. Bolo mi to neskutočne ľúto a ani som si nedokázala predstaviť bolesť akú zažíval.

Na Celeste som sa začala pozerať úplne inak. Už nebola nezmyselná mrcha, ktorá žiarlila na každú ženu, ktorá sa okolo Malcolma pohla. Bola žena, ktorá prišla o dieťa a teraz smúti, no žiaľ vyjadruje inak. Obaja urobili chyby. No Malcolm nemohol za smrť ich dieťaťa. Miloval ho. Ľúbil Eleanor a to sa mi nenarodila.

Zvieralo mi srdce a dych sa mi zasekával v hrdle, len nad tou predstavou. Ľutovala som, že som mu nepovedala, že to nie je jeho chyba.

Ležala som na posteli, nemo pozrela do stropu a hľadala odpovede na otázky. Žiadne neprichádzali. Prinútila som sa dvihnúť z matracu a ísť k svojmu stolu, na ktorom bol notebook. Vzala som ho do rúk a vrátila sa do postele. Otvorila som ho a odomkla.

Obrazovka na ňom sa rozsvietila. Veľmi som sa snažila nekliknúť na ikonku prehliadača. Prehrala som boj sama so sebou a ťukla na ňu. Prsty sa mi samovoľne začali hýbať po klávesnici. Stačila som enter a počkala, kým mi nabehnú články. Malcolm Holt. Našla som jeho Linkedln, informácie o ňom. Posunula som troška nižšie. Zatajila som dych.

Slávna právnička a jej manžel havarovali.

Okamžite som notebook zaklapla. Nadávala som si za to, že som vôbec vyhľadala jeho meno. Nakoniec som prehrala druhýkrát za sebou boj so sebou samou a znova ho otvorila. Rozsvietil sa a na mňa znova vykukol článok. Prinútila som sa na neho kliknúť.

Článok napísaný pred ôsmimi mesiacmi.

Slávna právnička a jej manžel havarovali.
Celeste Holtová, právnička, ktorá už bola neraz spomenutá v televízii sa s manželom Malcolmom Holtom vracali v piatok (13.4.2018) vracali domov. Údajne sa vyšmykli zo zákruty a vleteli do jazera. Auto zostalo potopené, ale obaja to prežili, až na ich nenarodené dieťa. Celeste Holtová potratila kvôli zraneniam, ktoré pri páde utrpela a upadla do bezvedomia. Úrady vyšetrujú okolnosti a dôvody havárie, o ďalších informáciách vás budeme informovať.

Hľadela som na krátky článok. Oči sa mi znova zaplnili slzami. Snažila som sa dohľadať ďalší článok, no ten neexistoval. Vzdala som to a vypla notebook.

~

Mojim telom začali triasť ruky. Vystrašene som vystrelila do sedu a obzrela sa okolo seba. V izbe bola tma, no aj tak som rozoznala tváre predo mnou.

„Arya, zlatko, si v poriadku," ozývala sa ku mne Emma a hladila ma po chrbte. Až teraz som si uvedomila, že moju tvár zmáčali slzy. „Zasa sa ti snívalo o ňom?" pridala sa Ava a sadla si ku mne na posteľ. Havária, krvavé jazero, Malcolm. Moje telo sa znova roztriaslo pod náporom vzlykov.

„Je to v poriadku, je to v poriadku," šepkali mi a snažili sa ma upokojiť. „On prišiel o dieťa," kričala som a tvár si dala do dlaní. „My vieme," hovorili potichu. Pozrela som do ich tvári, tiež sa im v očiach leskli slzy.

„Zveril sa mi so svojou minulosťou a ja som zutekala preč," vyčítala som si. „Bol to pre teba šok, zachovala si sa úplne prirodzene," obhajovala ma Ava. „Nie," zakývala som hlavou.

„Len som mu tým potvrdila to, čo si o sebe myslí, že je hrozný človek. On ním nie je. Preboha, on je tým najlepším mužom, ktorého som kedy stretla a ja som sa k nemu zachovala ako chladná mrcha," smrkla som smutne. „Čo mám robiť?" pýtala som sa zúfalo.

„Daj tomu čas," odpovedala Emma. „Možno už potom bude neskoro," zašepkala som neisto. „Nikdy nie je neskoro," odvetila Emma.

V tú noc som už nezaspala. Prikázala som si, že nesmiem stratiť žiaden čas a pustila sa do práce. Začala som vymýšľať rôzne témy plesov. Navrhovala som rôzne prevedenia a v hlase si utvárala rôzne vízie. Strávila som nad tým celé zvyšné dni svojej dovolenky a naplánovala všetko od začiatku plesu až po jeho koniec.

S výsledkom som bola nad mieru spokojná a dúfala som, že ho schváli aj Malcolm s riaditeľom. Trošku som sa toho obávala, ale na druhej strane mnou lomcovalo sebavedomie.

Sedela som pri kuchynskom stole so šálkou kávy v rukách, ktoré mi hriala. „Dobré ráno," pozdravila ma Ava, keď vošla do kuchyne. „Dobré ráno," zopakovala som a odpila si z kávy.

Cítila som sa strašne preto, že som ich v noci zobudila. Ava však nevyzerala unavene priam prekypovala energiou. Skúmavo som si ju obzrela.

„Čo ti je?" nadvihla som obočie a neveriacky na ňu pozerala. „Nič," pípla, ale videla som ako zakrýva úsmev. „Ani sa mi nepokúšaj dať do hlavy, že nič keď vidím ako sa vyškieraš," napomenul som ju a pobavene na ňu pozerala.

Ava sa s hlbokým nádychom zvalila aj s pohárom na stoličku. „Emma má o dva týždne narodeniny," začala a automaticky pozrela smerom k obyvačke, či sa tam náhodou nezjaví. Vzduch bol čistý.

„Pripravujem pre ňu oslavu," povedala nakoniec a úsmev mala široký od ucha k uchu. „Prečo si ma nepožiadala, aby som ti pomohla?" opýtala som sa vyčítavo. „Chcela som, aby to bolo tajné," obránila sa s rukami vo vzduchu.

„Môžem s niečím pomôcť?" opýtala som sa s nádejou v hlase. Ava prižmúrila oči a nad niečím sa zamyslela. „Chýba mi torta... Panebože, ako som na ňu mohla zabudnúť?!" Hlavu si dala do dlaní. „Ja to zariadim, neboj sa," ponúkla som sa hneď. Ava na mňa presunula pohľad.

„Vážne?" neveriacky na mňa pozrela. „Jasné, že áno," vyhŕkla som a žmurkla na ňu. „Ľúbim ťa, vieš o tom?" Vzala ma do pevného objatia. „Viem, viem," zasmiala som sa a objatie jej opätovala.

„Povedz mi detaily," ďobla som do nej prstom. Ava sa pustila do rozprávania o Emminej oslave, ktorú tajne pripravovala. Ava bola v pripravovaní osláv majster, preto aj pracovala ako ich organizátorka v malej firme. Bola som si istá, že Emme sa jej oslava bude páčiť. Jediné však zostávalo, ako ju tam prepašovať bez toho, aby nemala potuchy o tom, že ide o jej oslavu.