Jedna časť zo mňa,
je mimo moje telo.
Vytrhnutý orgán,
ani to nebolelo.
Teraz to bolí.
Sám v smútku lačnom,
už niekoľko hodín
pozerám na sklo.
Píšem ti listy
do schránky túžob.
Zmámený v mysli
vôňou a rúžom.
Ešte ťa cítim,
no už si preč.
Pri fľaške v prítmí
došla mi reč.
Znova len čakám,
kým život sa pohne.
Len ty si taká,
že vyznáš sa vo mne.
Všetko tu zastalo,
je tu tak mŕtvo.
Smutno a márnivo,
clivo a ľúto.
To napadlo koho,
že ticho lieči?
Som chorý z toho,
že tu už nie si.
Chcem sa ťa dotknúť,
na tvár ťa pobozkať.
Aj v daždi zmoknúť,
celý sa odovzdať.
Do očí ti hľadieť,
vidieť v nich šťastie.
Iskru, čo vďaka mne,
sa ti v nich zaskvie.
Som len kôl v plote.
Len prázdny džbán.
Bez záujmu o svet.
Ostal som sám.
Zrazu je ťažké
snívať sny.
Veď je to jasné.
Chýbaš mi.
