I.
Posledná, pri ktorej cítil som viac,
ako som mal a ako som chcel.
Posledná, pri ktorej mohol som nájsť
spoločné šťastie, lásku a mier.
Posledná, ktorej som zveril srdce.
Ktorá vždy zvládala odháňať tiene.
Posledná, ktorá mi priniesla úsmev,
keď bolo všetko smutné a biedne.
Posledná, ktorá ma odmietla.
Tá, ktorá dala, aj vzala mi sny.
Posledná, ktorá ma obliekla
do plášťa lesklého, tkaného z tmy.
Posledná, ktorá mi dala nádej,
ktorá mi naveky ostáva v spomienkach.
Posledná, pri ktorej bolo správne
hlas môjho rozumu bláznivo odmietať.
Posledná, ktorej som dovolil všetko.
Pre ktorú škaredé slovo nájsť neviem.
Posledná, pre ktorú chcel som byť niekto,
kto verí v osud a predurčenie.
Posledná, ktorej som vernosť chcel sľúbiť.
A ktorej slová som tak rád počúval.
Posledná, ktorú som dokázal ľúbiť.
Ďalšia už nebude. Bola si posledná.
II.
Posledný zasnený pohľad do očí.
Všetko je jasné, už máme na mále.
Posledné city v tomto storočí.
Hra sa nám končí, blíži sa finále.
Posledný úklon, so smutným úsmevom.
Bolo to skutočné, veď som sa popálil.
Posledný úkon, ktorý je pohrebom.
Slzy sú zbytočné. Snáď som ťa pobavil.
Posledná opona padla. Už zhasli svetlá.
Len v tvojich rukách, posledná zápalka.
Zhoreli dosky, čo znamenali svet náš.
V kričiacom tichu, akoby zastal čas.
Posledné zbohom poslednej láske.
Posledná nádej. Posledná báseň.
Bolo to krátke. Už je tu záver.
Už len tri slová. Koniec. Smrť. Amen.
