V tieňoch sa skrývajú,
v noci majú sabat.
Zákerne číhajú,
zlobu chodia hľadať.
Ich tváre pokrivené
ako ich duše.
Ich myseľ bláznivá,
kamenné srdce.
Ich ruky končia sa
ostrými pazúrmi,
ktorými vrývajú
beznádej na múry.
Ich plecia zhrbené
pod ťarchou hriechov,
ich ústa skrivené
zákerným smiechom.
Vôkol nich prestáva
rásť všetko živé.
Ich oči nekľudné
choré sú, sivé.
Skazené bytosti,
pekelné stvory.
Nenávisť, temnota,
zrada v nich horí.
Keď stretneš niekoho,
kto sa im podobá,
utekaj ďaleko,
skôr než ťa pochová.
Bráň sa im láskou,
odvahou, vierou.
Never ich slovám,
tvoj pád je ich cieľom.
Ľudí chcú zohaviť
k obrazu svojmu.
Nech majú vojakov
pre svoju vojnu.
Pod maskou slabé sú,
taká je pravda.
Ich silu čerpajú
z hlúposti stáda.
Do sveta vnášajú
krivdu a príkorie.
Ich jedom a klamstvom
otrávia okolie.
Také sú monštrá,
blúdiace po zemi.
Ich život bez zmyslu,
bez šťastia, zhorený.
