V duši mám ticho.
Len jeden zvuk.
Keď kvapka dopadne
na čiernu hladinu.
Kvap.
Kvap.
Kvap.
Jazero smútku.
Pomaly rastie.
Keď bude priveľké,
pustím ho na svet.
Kvap.
Kvap.
Kvap.
Dážď mojich očí,
vnútro mi očistí.
Dúfam, že budem sám
a nik to nezistí.
Kvap.
Kvap.
Kvap.
Na chvíľu hrdlo
mi prestane zvierať.
Len kým sa kvapky
zas nezačnú zbierať.
Kvap.
Kvap.
Kvap.
