Začiatok Konca

19.-Boj a Pot

     Pomaly sa otočili. Tentokrát vyzerali vystrašene oni, a Amara s Emily stáli sebavedome. Teda skôr Amara, Emily stále prekonávala to, akým tónov s nimi Amara hovorila.
     „Počkajte," zopakovala Elizabeth, tentoraz menej nervózne, „ak by sme sa k vám pridali...keď sa k vám pridáme," opravila sa, „viete nám zaručiť, že to prežijeme?"
     „Nie," odvetila Amara úprimne a pravdivo, „a nemienim vám dávať prázdne sľuby o tom, ako budeme žiť šťastne až do smrti, ale spravím všetko pre to, aby to bola pravda."
Elizabeth sa pozrela na Tyrella a ten len prikývol. Potom sa obrátila opäť na Amaru a povedala;
     „Dobre teda, aký je plán?"
Amara sa usmiala.
     „Tu sa o tom nebudeme rozprávať, ale u mňa na panstve môžme."
     „Fajn, kedy odchádzame?" netrpezlivo sa spýtal Tyrell.
     „Hneď."

     Po príchode naspäť na panstvo bola atmosféra prvých pár minút nevrlá. Michael dal hneď najavo ako veľmi ho "teší" prítomnosť jeho vzdialených rodinných príslušníkov.
     Amara mala nesmiernu chuť na krv, preto poprosila Emily, či by s ňou nemohla ísť do lesa na lov. Emily predbehol Michael, ktorý sa ponúkol, že s ňou rád pôjde. Marcus už jedol, takže preto išli len oni dvaja.

     „Ako to Marcusovi išlo?" zaujímala sa Amara, popri tom ako hľadala nejaké zviera v lese.
     „Celkom dobre, učí sa rýchlo, no niektoré veci pôjdu ťažšie," obzeral sa okolo seba a aj on hľadal pre Amaru potravu. Amara hneď dala najavo, že odmieta piť ľudskú krv. Vedela, že po zvieracej nebude mať toľko sily, no to jej bolo jedno. Nehodlá zabíjať nevinných ľudí.
Po chvíli kráčania zbadala sŕnku. Rukou potľapkala Michaela po ruke, on sa hneď pozrel jej smerom a pomocou mágie ju zabil. Amara si musela začať zvykať na to, že už nemôže čarovať. Minimálne nie toľko ako predtým. Bol zázrak, že ešte vôbec má svoju moc. Muselo v tom byť to, že mala v sebe Aradiinu krv, pretože nikto nemôže byť oboje. Také sú pravidlá prírody. Podišla k srnke a vypila z nej dostatok krvi. Ešte sa hodnú chvíľu kráčali po lese a počúvali zvuk vtákov.
    Amara mala teraz omnoho citlivejší zvuk a počula aj na veľké vzdialenosti. Keď sa vrátili Amara sa rozhodla začať s jej výcvikom. Ani ona ešte nevedela ovládať jej novú silu a rýchlosť a času mala čím ďalej, tým menej.

     „Najprv začneme s bojom z blízka," povedľa Michael. Ponúkol sa jej, že ju naučí bojovať a Emily ju potom môže učiť teóriu, ktorú neskôr využije v praxi.
     Ukázal jej pár krokov a hmatov, ktoré mala napodobniť. Vyzerali jednoducho, a tak sa Amara do nich vrhla bez rozmýšľania. Hneď pochopila, že to nebude také ľahké, lebo hneď pri jej prvom pokuse skončila na zemi. Michael sa na nej z chuti zasmial, no aj tak hej ponúkol ruku, aby sa rýchlejšie postavila.
Ukázal jej ešte raz, čo má robiť. Tento raz pomalšie. Niekoľkokrát sa ho spýtala, aby jej to ukázal ešte raz až kým ho to neprestalo baviť.
„Už začni prosím ťa."
Amara sa postavila oproti nemu, ruky nastavila pred tvár a pomaly, veľmi pomaly zopakovala, čo jej ukázal. Najprv vystrela jednu ruky, potom druhú, potom pomaly ako schádzala do kolien spravila otočku a nakonci vystrela nohu, ktorou ho mala podkopnúť. V tej rýchlosti sa ho ledva dotkla, no aspoň nezostala na zemi.
Zopakovala to niekoľkokrát, zakaždým o kúsok rýchlejšie. Na siedmy pokus sa jej to podarilo v požadovanej rýchlosti, čím sa jej podarilo zhodiť Michaela na zem. Natešene vyskočila do vzduchu a sama sebe zatlieskala. Celá natešený mu podala ruku, no on ju v tom prevalil na zem.
„Lekcia číslo dva," zasmial sa tento raz on a Amara len pregúľala očami.

Pomaly už zapadalo slnko, keď končili. Michael naučil Amaru pár základných ťahov a rozhodli sa, že budú pokračovať zajtra skoro ráno. Keďže Marcus sa vedel brániť a vedel aj bojovať väčšinu času s ním trávila Emily. Vysvetľovala mu históriu, rôzne potrebné informácie, trénovala s ním sebakontrolu a taktiež ho donútila študovať rôzne byliny, na ktoré sú rôzne nadprirodzené bytosti citlivé. Tyrell s Elizabeth spisovali zoznamy potencionálnej pomocí, a niekedy sa prišli pozrieť ako to Marcusovi alebo Amare ide.
     Tyrell sa ponúkol, že na druhý deň môže aj on pomôcť Amare, aby mala širší prehľad o tom, ako sa správne bojuje. Nehovoriac o tom, že ju musia naučiť ako sa bojuje s mečom, a ako správne využívať jej nové schopnosti. Pred večerov išli Amara s Marcusom do lesa na lov večere a priniesli si zásoby aj na nasledujúce dva dni.
     Marcus súhlasil s ňou, keď povedala, že ľudskú krv piť nebudú. Aj jemu to prišlo neetické a otrasné.