Infinity War - Superhero 2 (SK) ✏️

4. Thanos

V prvom rade sa chcem ospravedlniť čo sa toho čakania týka. Dúfam, že to ešte niekto číta :D a ak hej mám zopár oznamov čo sa týka publikovania ďalšej časti. Túto sériu plánujem dokončiť avšak netuším kedy. Budem sa snažiť pridávať kapitoly aspoň raz za čas, neviem vám však sľúbiť ako často to bude. Séria bude trilógia takže určite vyjde aj tretia kniha, avšak ako som už spomenula, netuším kedy to bude. Isté je len to, že vyjde :D nebudem už naďalej zdržovať, myslím, že ste na novú časť čakali dosť dlho, prajem teda príjemné čítanie :)

Oči sa mi zatvárali a mala som vážny problém nezaspať uprostred hodiny literatúry. Nepomáhalo mi už ani čmáranie do zošita. A ako keby toho nebolo málo, umierala som od hladu. Teraz som sa nemohla najesť ani pomocou mojej superrýchlosti, lebo zas som mala na ruke ten blbý náramok, ktorý mi tlmil moje schopnosti. Popri mojom čmáraní som počúvala štebotanie vtákov za oknami. Lenže štebotanie zrazu ustalo. A všetky zvuky zvonka taktiež.

Môj výcvik mi hovoril, že sa niečo deje. Niečo zlé. Postavila som sa a ignorujúc učiteľku, ktorá mi kázala opäť sa posadiť som utekala k oknu. Nad centrom Manhattanu sa vznášala obrovská mimozemská loď. Zvrtla som sa na päte a bežala k východu zo školy napriek ďalším protestom učiteľky. 

Vonku panoval chaos. A to aj pri mojej škole, ktorá bola od centra dosť ďaleko. Bolo totiž nemožné si nevšimnúť návštevu z vesmíru. Obzrela som sa na okná školy a všetci žiaci na nich boli nalepení. Chcela som sa rozbehnúť do Toweru, ale bola som bez schopností. Začala sa vo mne usádzať panika, pretože bez nich som sa začala báť. Za tie roky som si na ne zvykla a nevedela som si predstaviť byť v takejto situácie bez nich. V tom z vesmírnej lode sa uvoľnili menšie a pomaly mierili k zemi. Onedlho bolo počuť výbuchy.

Pozrela som sa na svoju ruku, na ktorej svietil strieborný náramok. Musí ísť dole a to veľmi rýchlo. Nie veľmi nadšene som sa pozrela na svoj palec a zhlboka sa nadýchla. To zvládnem. Ešte párkrát som sa nadýchla, zbierajúc odvahu a potom som ho vykĺbila. Zahryzla som si do jazyka, aby som nevykríkla od bolesti a rýchlo som stiahla náramok z ruky. Moje superschopnosti začali fungovať okamžite a s tým aj superrýchle hojenie, ktoré mi palec vrátilo automaticky do kĺbu a zmizla aj bolesť. Uľavene som si vydýchla a teleportovala sa na základňu. Náramok, ktorý som stále zvierala v ruke som šmarila do kúta tak prudko až sa rozletel na malé kúsky.

Hneď ako som sa prezliekla som prehľadala celý Tower, či tu náhodou Avengeri ešte nie sú. Všetko ale naznačovalo, že sme sa tesne minuli.
,,Friday?" Ohlásila som umelú inteligenciu.
,,Áno, slečna Bannerová?" Našťastie na seba nenechala dlho čakať.
,,Kde presne sú ostatní Avengeri?" Umelá inteligencia mi dala presné súradnice a ja som sa na ne teleportovala. Hneď do mňa nabúral nejaký modrý mimozemšťan a zhodil ma na zem. Kým bol zmätený, že ako som sa tam zjavila, uštedrila som mu silnú ranu do spánku a poslala ho do ríše snov. Kúsok odo mňa som zahliadla Steva, ako sa oháňa svojím štítom a odráža útok iných mimozemšťanov. Jeden z mimozemšťanov si ma všimol a začal na mňa páliť z nejakej laserovej zbrane. Cítila som sa jak v Star Wars. Rýchlo som sa však uhla strelám a rozbehla sa k nemu. V plnej rýchlosti som mu vrazila do brucha a potom som ho kopla do hlavy, aby som sa ho zbavila účinnejšie.
,,Nazdar." Uškrnula som sa na Steva. ,,Aké sú rozkazy?"
,,Odrážaj ich útoky zo severu." Kde je kurnik sever? Obzrela som sa a odhadom som ho určila.
,,Ehm Steve? Nemáš náhodou ešte aj náhradnú vysielačku?" Uškrnula som sa. Steve prevrátil očami a z opasku vybral vysielačku do ucha. Vedel, že vždy zabudnem, preto mal vždy aj náhradnú.

Takmer som si vysielačku ani nestihla nasadiť a hneď do mňa pálili ďalší mimozemšťania. Ich strelám som sa uhla v poslednú chvíľu. Hneď ako bola vysielačka na mieste som sa uškrnula na najbližšieho mimozemšťana a rozbehla sa k nemu. Keď skončil na zemi rozbehla som sa útočiť na zvyšok.

Boj trval hodiny. Moje končatiny sa triasli od únavy a bola som neskutočne smädná. V kútiku duše som vedela, že ak ich neporazíme v priebehu pár minút, tak nebudeme ďalej vládať bojovať a porazia nás. Thanosova armáda bola v značnej presile a nevyzeralo to, že by sa mu začali míňať vojaci.

,,Lee, choď pomôcť Pietrovi do Central Parku." Začula som Stevov rozkaz.
,,Som na ceste." Oznámila som mu a rozbehla som sa kam mi prikázal. Na teleportovanie som už nemala dosť energie. Keď som už zabáčala na poslednú ulicu, ktorá by ma dostala do Central Parku, odrazu som začula explóziu a hneď na to ma tlaková vlna odhodila niekoľko metrov smerom vpravo do steny jednej budovy. Počula som ako mi v nohe niečo prasklo a onedlho som pocítila aj silnú bolesť v oblasti členku. ,,Steve, mám menší problém." Ozvala som sa a zasyčala som od bolesti keď som sa snažila členkom pohnúť. ,,Myslím, že mám zlomený členok a som príliš vyčerpaná na rýchle zahojenie." Namiesto Steva sa však ozval Loki.
,,Idem za tebou a dostanem ťa do Toweru."
,,Hneď potom sa ale vráť do ulíc." Rozkázal Steve.
,,Myslím, že sa to moc neoplatí." Ozval sa aj Tony, ktorý nejako ťažko rozprával. ,,Oblek je roztrieskaný na kusy, Wanda je tiež ranená, Clint už nemá šípy a Strážcovia sú na tom tiež biedne. Steve, tentokrát sme prehrali. Nemáme šancu."
,,Nehovor mi, že nemáme šancu! Nemôžme to vzdať!"
,,Steve, Tony má pravdu. Už to dlho nevydržíme." Ozvala sa aj Natasha. A keď už ona tvrdí, že je vyčerpaná, sme na tom veľmi zle.

Zatiaľ po mňa došiel Loki a teleportoval ma do Toweru. Keď sa však chystal teleportovať naspäť nastal niekoľko blokov od nás výbuch. Potom sme zahliadli množstvo menších lodí ako letí k veľkej materskej a za pár minút boli preč. Jediné známky po útoku boli zničené ulice a ranení.