Infinity War - Superhero 2 (SK) ✏️

8. Som v horore

,,Kde je?" Ako prvý sa ozval Pietro. Obzerala som sa okolo seba. Nikde som ho však nevidela. 
,,Friday, uzatvor dielňu." rozkázala som umelej inteligencii. Bolo počuť zapadnutie zámkov. Hneď na to detský smiech. Uzamkli sme to našťastie v dielni, keďže bol až moc blízko. 
,,Lee, náramok." šepol mi Bruce. ,,Pietro, prehľadaj to tu." zhostil sa úlohy dospelého a začal nám hovoriť čo robiť. Nehádali sme sa a poslúchli sme. Tony mal náramky, ktoré tlmia schopnosti všade po dome, takže nebolo ťažké nájsť jeden v dielni. Pietro behal po celej dielni. Za chrbtom som počula kroky a detský smiech. Keď som sa však otočila, nikto za mnou nebol. Začala som sa cítiť ako v horore. ,,Friday, protokol Vtip." ozval sa znova Bruce.
,,Zapínam protokol Vtip." ozvala sa umelá inteligencia. Celá dielňa začala pulzovať a cítila som sa bezmocne. Moje schopnosti boli preč. Na opačnom konci dielne som začula zakopnutie. Rýchlo som sa otočila a zbadala náš Pokus, ako rozmýšľa, čo sa deje. Pietro si ho všimol tiež. Pozreli sme sa na seba a rozbehli sme sa jeho smerom. Normálnou ľudskou rýchlosťou. Keďže však beháme dosť často, sme na beh vytrénovaní a sme aj celkom rýchli aj bez schopností. Pietro schmatol brániace sa dieťa a ja som mu pripla náramok. ,,Friday, vypni protokol Vtip a odomkni dielňu." znova sa ozval Bruce a naznačil, aby sme brániace sa dieťa priniesli k nemu. 

,,Toto nešlo úplne podľa plánu." poznamenal Pietro, keď sme Pokus priviazali k stoličke. Začuli sme ako niekto dupe po schodoch do dielne. Náhlil sa sem Tony a posledné dva schody len preskočil a vpálil do dielne. 
,,Čo sa to tu deje?!" zjačal. S Pietrom sme sa pozreli na Bruca, ten na nás a čakal kým sa rozhovoríme. Nakoniec som sa rozhodla odignorovať Tonyho a na oboch vyčítavo pozrela.
,,Čo má znamenať ten protokol?" nechcela som ho aj pomenovať, aby som ho náhodou nespustila.
,,Protokol Vtip?" spýtal sa s úškrnom Tony.
,,Zapínam protokol Vtip." znova sa ozvala umelá inteligencia. Zacítila som pulzovanie a moje schopnosti zmizli.
,,Friday, vypni protokol Vtip." ozval sa Bruce. ,,Zrejme vás neprekvapí, že bol vymyslený hlavne kvôli vám dvom." potom sa zamyslel. ,,Vlastne trom. Na Lokiho som zabudol."
,,Akože načo? Nie je to s nami až tak zlé." zatváril sa nevinne Pietro. Tony po ňom iba šibol pohľadom. Potom sa však pozrel na vrtiace sa dieťa na stoličke.
,,Kedy ste to vy dvaja stihli?" pozeral na mňa a Pietra zhrozene. Vypleštila som oči a skôr než som sa ozvala sa otočil k Brucovi. ,,Gratulujem k vnúčaťu. Aj keď sa cítim urazene, že som sa o ňom dozvedel až tak neskoro." Bruce vyzeral pobavene, za to ja som si plesla rukou po čele. Pietro vyzeral, že by sa najradšej zahrabal niekde pod zem. 
,,To nie je naše dieťa." vyhŕkla som skôr, než stihol ešte niečo povedať. ,,Teda no, je to náš najnovší pokus." Tony podvihol obočie a podišiel bližšie k dieťaťu.
,,Zdá sa mi to, alebo má môj nos?" spýtal sa. Pozrela som sa na oba nosy a porovnala som ich. Vyzerali dosť podobne. ,,Thorove oči? Natashin úsmev? Vy ste tu čo ukuchtili?" zatvárila som sa extra nevinne a Pietro ma napodobnil. Bruce sa oproti nám iba doširoka usmieval a nechal nás, aby sme sa z toho vymotali sami. Skôr ako sme však začali rozmýšľať nad vysvetlením, zem pod našimi nohami sa zatriasla. 

Na stenách sa objavili pavučinové trhliny, ktoré sa postupne zväčšovali. Zamierili ku stropu a keď sa stretli, z malých pavučinových trhlín sa stala jedna veľká a strop sa začal rúcať.
,,Pane, sm... útok... Vyz..á to na Tha....vu ar..du." zachrčala umelá inteligencia. Náš Pokus sa začal ešte viac vrtieť na stoličke a jačať ako malé dieťa.
,,Mali by sme zmiznúť." podotkol Pietro. Prikývla som a schmatla som jeho a Pokus za plecia. Spýtavo som pozrela na Tonyho s Brucom, ale Bruce začal chytať zelenú farbu a váľať sa po zemi. Tony utekal k miestu, kde na neho čakal oblek. Rýchlo som teda teleportovala týchto dvoch von z dielne.
,,Dávaj naňho pozor." oznámila som Pietrovi a rýchlo som sa vrátila do dielne. Bruce sa stále bránil Hulkovi. Nerada to priznávam, no teraz by sa nám skôr zišiel Hulk. Tony akurát dokončil obliekanie obleku. Kývla som na neho, že to zvládnem a on preletel cez dieru v strope a stratil sa mi z dohľadu. 

Pristúpila som bližšie k Brucovi. Zhlboka som sa nadýchla. ,,Bruce? Teraz by sa hodilo, aby si ho vypustil. Nebráň mu." Hodil na mňa vyčítavý pohľad so žiariacimi zelenými očami. Z úst mu kvapla slina a zavrel oči. Odrazu sa zelená farba rozšírila do každého kúska kože a začal sa zväčšovať. Praskla mu košeľa a nohavice sa mu roztrhli v oblasti kolien. Jeho premena netrvala dlho a zrazu predo mnou stál Hulk. Plný hnevu na mňa zaručal. Nečakala som však na to kým so mnou hodí o stenu a teleportovala som sa do obývačky. Tam som našla Buckyho ležiaceho na zemi v kaluži krvi. Vedľa neho bola Natasha v bezvedomí. Hrudník sa jej však nadvihoval dosť nepravidelne. Odrazu do mňa niečo vpálilo a odhodilo ma o niekoľko metrov ďalej. 

Hneď ako som dopadla na zem som sa prekotúľala a hneď ako som nadobudla rovnováhu, zaujala som bojový postoj. Pozrela som na protivníka. Bol to ten najotrasnejší mimozemšťan akého som kedy videla. Nevidela som ich síce až tak veľa, ale tento by určite vyhral. Mal predĺžené končatiny, ktoré vyzerali šľachovito a predĺženú papuľu s troma radmi ostrých tesákov. Okrem toho mal osem očí, prasačí nos, približne dva metre a farbu mierne mŕtvolného nádychu rozkladu. Taktiež veľmi smrdel a asi z neho kvapkal zelený sliz. Alebo to bola krv? V jednej ruke držal čosi ako ostrý meč. 
,,Ahoj fešák." uškrnula som sa na neho. Vyzeral síce otrasne, neskutočne smrdel a pôsobil desivo, neplánovala som odísť bez boja. Otvoril papuľu a zreval. 

Rozbehla som sa oproti nemu. Zahnal sa svojim mečom a ledva som sa mu vyhla. Poškrabal ma na líci a cítila som ako sa mi z rany pustila krv. Nie je možné, že je taký rýchly. Potrebovala som nejakú zbraň. Našťastie spoza jeho kostnatého pleca trčala rúčka ďalšieho meča. Teleportovala som sa mu na chrbát a schmatla meč. Na jeho chrbáte sa pod kožou začalo čosi hýbať. Potom sa začali tvoriť malé ranky, z ktorých čosi začalo vyliezať. Rýchlo som odskočila a pristála na pravom kolene s ľavou nohou vystretou nabok. Meč som držala v pravej ruke a zhrozene sledovala, čo sa dialo s príšerou predo mnou. Z chrbta jej postupne vyšlo 8 obrovských chlpatých pavúčích nôh. Zhrozene som vypleštila oči a príšera znova zrevala.