7. Malý Avenger

330 44 0
                                    

Prešlo niekoľko dní od nášho menšieho turnaju. Našťastie odvtedy sa nikto nepokúsil zabiť nejakého iného obyvateľa Starkovho domu. Ja som naďalej trénovala dole v telocvični s počítačovým programom a ostatní riešili nejaké nové bojové stratégie v prípade, že Thanos sa objaví. V tomto obrovskom dome som sa cítila viac opustene ako v Toweri, keďže Pietro riešil svoje veci. V preklade, vídavali sme sa maximálne v kuchyni, keď sme ju vykrádali. A začínal mi chýbať môj najlepší kamarát.

Keď som porazila ďalšie kolo nepriateľov s povzdychom som vypla program a vyšla z telocvične. Bola som odhodlaná Pietra nakopať aj do zadku, ak by to znamenalo, že konečne vyjde zo svojej izby. S povzdychom som zaklopala na jeho dvere. Narozdiel od neho, aspoň ho nechám pripraviť sa na spoločnosť. On by ku mne najskôr vtrhol a potom klopal. Zvnútra som počula nejaké zamrmlanie, čo som brala ako súhlas, že môžem vojsť. Otvorila som dvere a skoro sa zadusila. V jeho izbe bol čierny kúdoľ dymu. Nepomáhalo ani otvorené okno.
,,Ty varíš drogy alebo čo?" Zavrela som dvere, aby som neupútala nejakú extra pozornosť. Aj keď, čudujem sa že Friday ešte nespustila poplach.
,,Rozmýšľal som..." Začal, ale nedalo mi a skočila som mu do reči.
,,A nebolelo to tak na prvý raz?" Uškrnula som sa, na čo on po mne zazrel.
,,Nie, dal som si na hlavu tehlu." Prevrátil očami. Potom však pokračoval v načatej vete. ,,Chcelo by to nový žartík."
,,Tipujem, že už máš nápad." Podvihla som obočie a hodila sa na jeho posteľ.
,,Samozrejme." Naznačila som mu nech pokračuje a chvíľu trvalo kým si utriedil myšlienky. ,,Budem ale potrebovať tvoju pomoc." Otočil sa k svojmu notebooku a ukázal mi čo má na mysli. Bolo tam zopár nákresov a chvíľu mi trvalo
,,No, nie som si úplne istá, či to dokážem." Prezrela som jeho nákresy.
,,Budeš potrebovať zopár káblov, plechov a tak." Pokrčil plecia ako keby nešlo o nič veľké.
,,Ale ja nie som Starková. V tomto sa až tak nevyznám. Mám však lepší nápad." Zaklapla som notebook, schmatla Pietra a vytiahla som ho z izby. Zamierili sme do Tonyho dielne. Síce to neboli laboratória, na ktoré som bola zvyknutá z Toweru, ale bude to musieť stačiť. Cestou som Pietrovi predstavila svoj plán a vyzeral byť z neho nadšený.

V dielni som hneď zapla Friday a hodila sa na Tonyho stoličku pri pracovnom stole.
,,Takže, plán som ti povedala. Zložitejšie ho bude uskutočniť." nahrala som do Friday pár súborov z Toweru, na ktorých som začala robiť s Brucom. ,,Najlepšie by bolo získať krvnú vzorku od každého Avengera."
,,Nemáme náhodou zásoby keby sa náhodou zrania?" spýtal sa Pietro.
,,Hej, ale sú v Toweri. V trezore od ktorého nemám kód."
,,Pri tomto asi nemôžeme využiť superrýchlosť, čo?" spýtal sa sklamane.
,,To by bolo aj moc nebezpečné, ale aj nemožné. Krv netečie tak rýchlo ako sa my dokážeme pohybovať."
,,Fajn, nejaké nápady?"
,,No, jeden by bol. Ale nepáči sa mi. A nie je ani isté, že vyjde." pokrčila som plecami a Pietro naznačil nech pokračujem. ,,Požičiame si Bruca. Pravdepodobne mi neuverí, že je to čisto iba na vedecké účely, ale... skúsiť to môžme."
,,Máme aj iné možnosti?" skúsil ešte nadhodiť. Pokrútila som hlavou. ,,Tak fajn. Skúsime to."

Prekvapivo Bruce súhlasil. Síce nevedel všetky podrobnosti a určite niečo tušil, súhlasil. Možno chcel byť výnimočne aj on v našom vtipkárskom klube. Niežeby sme sa tak volali. Keďže bolo jednoduchšie použiť vzorky z Toweru, ako prehovárať každého jedného Avengera, že robíme nevinný pokus, teleportovala som nás tam. Bruce mal do trezoru prístup a ja som sa hlavne nenápadne snažila zbadať vstupný kód, no neúspešne. Keď sme sa vrátili do dielne, Bruce po mne hodil plášť.
,,Pripravená?" spýtal sa.
,,To by som sa mala pýtať skôr ja teba." uškrnula som sa. Pietro sedel na stoličke vedľa stola, tváril sa že tam nie je a hompáľal nohami. Šmarila som po ňom plášť. ,,Nieže tu niečo zašpiníš."

V dielni sme boli celú noc kým sme došli ako na to. Spojili sme všetky schopnosti a pozitívne vlastnosti všetkých Avengerov do jednej osoby. Teda no, práve na tom robíme. Keďže sme samozrejme nechceli, aby sa náš plán proti nám obrátil, mierne sme zriedili silu superschopností. Čiže, napríklad pri mne. Nebude mať také premenlivé schopnosti ako ja ani nebude tak rýchly. Navyše tie schopnosti sa skôr vyčerpajú.

Trvalo nám ďalší deň kým sme spravili aj telo. Použili sme prístroj, ktorý použil Ultron aj na postavenie Visiona. Vzniklo z toho síce telo veľké asi ako dvojročné dieťa, ale nepotrebovali sme, aby bol z neho dvojmetrový obor ako Thor. Teraz nám stačilo len vložiť našu robotu s vlastnosťami do tela.

Už zapadalo slnko keď sme boli hotový. Bruce na mňa s úsmevom pozrel a podal mi tablet.
,,Bol to tvoj nápad. Mala by si mať tú česť." Vzala som ho do rúk a pozrela na displej. Bol tam znázornený tep, frekvencia dýchania a mozgová aktivita. Takže to minimálne žilo. Asi to časom bude potrebovať meno. Hneď pod srdcovou aktivitou bolo tlačidlo zobudiť. Pozrela som na Pietra, ktorý mi ukázal oba palce nahor na povzbudenie. S hlbokým nádychom som na to klikla. Komora, v ktorom bolo telo sa zaplavilo kyslíkom a otvorila sa. Telo otvorilo oči. Žmurkla som a bolo preč.

Infinity War - Superhero 2 (SK) ✏️Where stories live. Discover now