Stay Strong (SK)

25. kapitola - Bolesť

„To stačí, Chaz," prikázal Aiden.

„Si si istý, že je to dosť?" pochyboval Chaz pohrávajúc sa s čiernym bičom v ruke.

V duchu som prosila všetkých svätých, aby si to Aiden nerozmyslel a Chaz ho poslúchol, pretože Luke toho už veľa neznesie. Tým som si bola istá. Ublížili mu úplne neprávom. Nevedela som sa rozhodnúť, ktorá bolesť bola silnejšia. Či tá fyzická, ktorú mi spôsobovali všetky zranenia na mojom tele, alebo tá emocionálna. Bolelo ma, ako veľmi Luke trpel a ešte viac ma bolelo pomyslenie, že za to môžem ja.

„Áno. V piatok musí vyzerať obstojne."

Luke pôjde tam, kde ma berie Raven? Bratia sú očividne pozvaní všetci, ale netušila som, prečo tam ťahajú aj nás.

„Jáj, úplne som zabudol na ten večierok. Ale je ti jasné, že aj tak dostaneme od Ravena vynadané," podotkol Chaz, kým roloval bič a zavesil ho späť na miesto.

„Ty dostaneš vynadané. Ja som ho nezbičoval," riekol Aiden sucho.

Pohľad som upierala na Lukea, ktorý sťažka dýchal. Ja som zadržala dych zakaždým, čo sa mu hruď zastavila a vydýchla som, až keď sa mu pohla v obavách, že sa mu zastavilo dýchanie. Pod jeho zavretými viečkami sa mu prudko mihali oči a sem-tam sebou šklbol, akoby ho Chaz opäť šľahol bičom. Vzdorovito som sa zavrtela v Aidenových rukách, aby ich odtiahol a mohla som ísť k tomu najobetavejšiemu chalanovi pod slnkom, no nepustil ma.

„Ty vypočítavý zmrd! To preto si ma zavolal," zvolal Chaz a pristúpil k nám. „Som tvoj brat, ako si mi to mohol urobiť?" pýtal sa naoko zhrozene a tváril sa, že sa ho to neskutočne dotklo.

Následne sa rozosmial, pokrútil hlavou a vzdychol: „Ach, Aiden, Aiden...Máš šťastie, že Ravena nikdy nepočúvam. Keby nebol v piatok ten večierok, uštedril by som nášmu Lukeovi ešte zopár rán bičom...ale ani toto nie je zlé," dohovoril s pohľadom upretým na Lukeov doriadený chrbát obdivujúc svoj výkon.

Opakom ruky som si zotrela slzy nahromadené vo svojich očiach. Nemohla som si dovoliť rozmazaný obraz, ktorý by mi spôsobovali zbytočné slzy. Lukeovi i tak nepomôžu. Potrebuje ošetriť. To pokladám za svoj aktuálny cieľ. Bolo mu ublížené mojím pričinením, pomoc je to najmenej, čo mu môžem poskytnúť.

„Musíš do ruky dostať presnosť, ale inak musím uznať, že na prvýkrát to nebolo zlé," zhodnotil Aiden a Chaz sa na neho pyšne usmial.

Čupol si k Lukeovi. So strachom som pozerala, ako ho zdrapil za tmavohnedé vlasy lesklé od potu a zaklonil mu hlavu. Luke zo seba vyrazil bolestivý vzdych, čo mi dalo vedieť, že je stále pri vedomí. Kvôli jeho absolútnej nehybnosti, okrem občasného výdychu a nádychu, som si nebola istá, či vníma svoje okolie. Neotvoril oči, no neušlo mi, že zaťal zuby.

„Už nie si taký hrdina, čo?" vysmieval sa Chaz do jeho tváre a necitlivo mu postrčil hlavu späť.

Luke tuhšie zaťal nechty do dreva, no už sa nezvládol udržať ani na kolenách a klesol dole. Nebyť toho stĺpu, bol by na zemi. Chaz sa zdvihol, pozoroval Lukea so škodoradostným úsmevom a zabával sa na jeho bolesti.
Keď otvoril ústa, akoby chcel vypustiť ďalšiu uštipačnú poznámku, musela som zasiahnuť: „Už ho nechajte...Prosím."

Môj hlas znel neuveriteľne slabo a chrapľavo, keďže som si pred pár minútami takmer vykričala hlasivky. Vzduchom sa niesol zmiešaný smiech oboch bratov, pri ktorom som sa chtiac-nechtiac striasla a uprela zrak do zeme. Poranenými dlaňami som si trela raz jedno a raz druhé predlaktie.

„Cassandra, ty ma neustále prekvapuješ," začula som spoza seba Aidenov hlas, ktorý v sebe niesol akúsi chorú spokojnosť.

Jeho stisk na mojich ramenách povolil. Pustil ma a mohla som sa rozbehnúť k Lukeovi. V ceste k nemu mi zabránila Chazova ruka, ktorá ma zdrapila za rameno a zastavila na mieste. Stál vedľa môjho boku, no čelom bol otočený k Aidenovi za mojím chrbtom. Sklonil sa mi k uchu. Srdce v hrudi mi bubnovalo ako šialené a z mojej tváre stiekla všetka krv.