Stay Strong (SK)

34. kapitola - V paláci

📌 V médiách je ukážka interiéru sídla, hlavne schodisko. Mega dlhá kapitola, pripravte sa :D 📌

Z Lukovho nebojácneho pohľadu som čerpala istotu, že to zvládneme bez hocakej ujmy. Musíme.

Z diaľky som zahliadla veľkolepé sídlo, ktoré sa týčilo nad mestom a jeho vežičky sa ťahali vysoko k nebesiam. Bolo neprehliadnuteľné. Vážne ako skutočné kráľovstvo. Ani sekundu som nepochybovala o tom, že smerujeme práve tam.

Autom sme sa pomaly predierali malebnými ulicami vydláždenými mačacími hlavami, kde sa prechádzali nič netušiaci ľudia, chrániaci sa pred dažďom dáždnikmi tých najrozmanitejších farieb. Toto malé mestečko malo nádych histórie, akoby sa tu zastavil čas pred niekoľko stovkami rokov a odvtedy sa jeho obyvatelia neunúvali nič zmeniť. Všetky historické budovy boli zachované a veľa z nich bolo skutočnou pastvou pre oči. Mesto ako stvorené pre sídlo kráľa upírov.

„Dofrasa!" zahromžil Raven, keď náhle dupol na brzdu, aby neprešiel chalana, nepozorne prebiehajúceho cez úzku ulicu. Všetkých nás trhlo dopredu.

S naštvaným výrazom na neho zatrúbil a pokračoval ďalej v jazde. „Tí ľudskí magori si absolútne nevážia svoj krátky, mizerný život," nezabudol dodať rozohnene.

Po jeho ostrom vyhlásení ma myklo. Klesla som do sedačky a smutne sa zahľadela do svojho lona. Jeho slová ma ranili. Raven sa ku mne možno správal jemnejšie, no to neznamenalo, že je taký ku všetkým ľuďom. Práve ukázal, ako nízko o nás premýšľa. Stavila by som sa, že keby som sa mu na niekoho nepodobala, vypálil by mi do kože tú hlúpu iniciálu on a správal by sa ku mne ako k ostatným ľudským otrokom. Sám tým odôvodnil jeho lepšie správanie ku mne.

Bola som naivná hlupaňa, keď som si myslela, že Raven je iný. Že aspoň trochu sympatizuje s ľuďmi. A to, že mi ponúkol tú jeho dohodu, v podstate výhodnú iba pre neho? To značilo, že chce odo mňa jedno. Áno, prvýkrát ma ochránil pred Chazom. Ten však prestal predstavovať veľkú hrozbu po prichytení Shaniou. Dohoda teda padá. Nemusí ma viac pred jeho mladším zvrhlým bratom chrániť. Nemienim mu dať svoje telo, ktoré by mi dokázal silnejším stiskom zlomiť na polovicu.

Predtým mi nedal inú možnosť, keďže som sa bála, že ma Chaz znásilní. Musela som si vybrať medzi ním a Ravenom. Pravdaže vedel, že si vyberiem jeho. Lenže bol upír. A upírom ostane. Dávno som sa zaprisahala, že s nimi nehodlám mať nič viac. Nechcela som sa s ním vyspať. Bodka.

Nepopieram, že vo mne vyvolal svojím bozkávaním čisté blaho, ale bol upír s niekoľko desiatkami rokov skúseností v tejto oblasti, čiže pre neho nepredstavovalo najmenší problém vzrušiť ma zopár dotykmi.

Chcela som, aby moje prvýkrát bolo s niekým, koho milujem a ani zďaleka sa nepribližuje tým krvilačným monštrám. S niekým ako Luke. Obyčajným, milým chalanom, ktorý by za mňa položil život a vážil by si každú minútu so mnou.

Padla som zrakom na naše spojené ruky zložené vo voľnom priestore medzi nami. Pohľadom som cestovala po jeho dlhej paži až k profilu jeho príťažlivej tváre. Svaly na výraznej sánke mu poskakovali, kým ju striedavo zatínal a uvoľňoval. Pozeral neprítomne na mesto za oknami, akoby uvažoval, aké úžasné by bolo byť opäť na slobode. Byť doma. Tak, kde patríme.

Slabo som mu stisla prsty, na čo ku mne obrátil svoju tmavovlasú hlavu a jemne sa usmial. Jeho čokoládové oči ihneď ožili a celá zachmúrená tvár sa mu pri pohľade na mňa vyjasnila. Ovládla ma číra radosť pri myšlienke, že jeden pohľad na moju osobu mu dokáže zdvihnúť náladu. Hruď mi stiahlo neočakávane silnou emóciou vďaky a do očí sa mi nahrnuli slzy dojatia. Pamätala som si, že takto podobne sa díval môj otec na mamu. S láskou.