Útek

20 2 0
                                    

Všetci sme vyšli vonku a čakali na ostatných. Nakoniec Emily, Marley, Richard, Kristián a Matúš išli dnu naraňajkovať sa. Ja s Angelom sme zostali vonku. Neprichádzali. Postavil som sa.

,,Musíme ísť za ním!"

,,Neboj už je tu."

Z lesa vybehol Džejk a keď ma uvidel, hneď sa premenil na človeka a prišiel ku mne.

,,Peter, kde si bol nevedeli sme ťa nájsť."

,,Po pravde som ani nevedel kde som. Angel ma našiel a doviedol sem. Cestou na nás zaútočila tá alfa, ale ja som to vybavil. Aj keď tak ako som nechcel ale to je jedno."

,,A ako je na to Matúš a Kristián?"

,,Šlo im to perfektne."

Spoločne sme vošli dnu a každý si išiel niečo urobiť na raňajky. Ja som vyšiel po schodoch hore do svojej izby a potom som vyliezol na strechu. Tam som sa poobzeral po okolí a všimol som si troch vlkov ako sa blížia zozadu k nášmu domu. Na nešťastie som sa začal premieňať. Dosť to bolelo ale nakoniec to konečne skončilo.

Skočil som zostrechy dole a začal ich odháňať preč, no začali sme sa biť. Jeden po druhom po mne skákali no ja som s nimi nemal najmenší problém. Ale potom začali útočiť naraz a ani neviem ako sme sa premiestnili pred dom. Keď si ma všimli, Džejk s Richardom hneď vybehli von a pomohli mi. Odohnal sme ich preč, ale bol tu ešte jeden problém.

Bol som ním ja. Ešte stále som bol premenený. Džejk a Richard si to najprv nevšimli, ale keď som sa otočil k Džejkovi a ten si všimol moje oči tak sa ma snažili zastaviť. Skočil som po Džejkovi a začal mu trhať kusy srsti. Richard po mne skočil zozadu a odhodil ma preč. Džejk sa premenil na človeka a hneď sa rozbehol do domu. Bol celý krvavý a doškriabaný.

Ostal tu ešte Richard, ktorý sa rozbehol do lesa a ja samozrejme za ním. Konečne som ho dobehol a začala sa bitka. Skočil som po ňom zozadu, no on má odhodil a otočil sa. Ja som padol našťastie na všetky štyri nohy. Rozbehol som sa proti nemu a odhodil som ho preč. Keď padol na zem tak som sa po ňom vrhol a on sa nevedel brániť. Zo zadu prišiel ešte jeden vlk v ľudskej podobe.

,,Peter, to niesi ty!"

Len som naňho vyceril zuby a začal som vrčať.

,,Peter!"

Skrýkol na mňa. Ja som sa naštval a skočil po ňom. On sa premenil a odhodil ma preč. Skočil po mne a držal ma na zemi.
------
Začal som sa meniť späť. Znovu som to bol ja. Ležal som na zemi a Angel ako vlk pri mne stál. Keď som sa premenil úplne tak sa premenil aj on na človeka. Postavil som sa a videl som Richarda ležiaceho na zemi. Hneď som k nemu pribehol a obsah premenil na človeka. Bol celý od krvi.

,,Richard."

,,Choď ďalej."

Uposlúchol som ho a odstúpil som pár krokov dozadu. Angel k nemu prišiel a zdvihol ho zo zeme. Pomaly s ním išiel k domu a ja som išiel za nimi. Došli sme k domu a všetci už čakali vonku. Keď angel doviedol zraneného Richarda k ostatným tak sa na mňa udivene pozerali. Angel odniesol Richarda dnu k Džejkovi a potom prišiel ku mne. Ja som sa otočil a kráčal ku väzeniu. Zišiel som dnu a našiel cely kde boli reťaze pripevnené ku stene. Vošiel som dnu a Angel s Marleym ma pripútali a odišli.

,,Angel?"

,,Áno Peter?"

,,Odkáž im že ma to mrzí."

,,Neboj, odkážem."

Otočil sa a išiel ďalej. Kovové dvere do väznice zavrel a zamkol bola tam tma, nič iné. Po chvíli som započul strngajuce kľúče v dverách. Dvere sa otvorili a videl som Matúša a Kristiána. Vošli dnu a zavreli za sebou dvere. Zapálili svetlo a prišli k mrežiam.

,,Peter?"

,,Čo tu robíte."

,,Prišli sme za tebou. Síce nám všetkým zakázali vstup sem ale si náš kamoš."

Usmial som sa na nich.

,,A prečo ste tu vlastne prišli?"

,,Prišli sme ti tu robiť spoločnosť a zároveň sa učiť."

,, Učiť!?! Pozri jak som skončil. Pripútaný k stene."

,,Ale za to nemôžeš ty."

,,Ale môžem som len vrah."

,, Prestaň, už len jedna noc a všetko bude v pohode."

,,No nebude lebo to není posledný spln ktorý zažijem!"

,,Čo ak ublížim Emily, alebo ublížim vám?!"

,,Neboj nič sa nestane."

,,Cítim že dnešný spln bude najsilnejší, nemôžete sen nikoho pustiť, a ani vy sem nemôžete prísť, je vám to jasné?"

,,Peter, ale..."

,,Žiadne ale, bude to tak ako som teraz povedal!"

Zasykal som od bolesti.

,,Vpohode?"

,,Hej, keby niečo bolo tak vás pošlem preč. Inak, koľko je hodín?"

,,Je presne 14:43."

,, Ďakujem, prosím zoberte tú bundu čo leží tam na zemi a odneste ju Angelovi. Je to jeho bunda."

,,Dobre odnesieme, hneď sme späť."

Keď odchádzali tak vypli svetlo a znovu som zostal len v tme. Zacítil som to, zacítil som ďalšiu premenu ale tu som nemohol dopustiť. Ruky som zovrel do pästí okolo ktorých som mal oheň. Zacítil som kŕče v celom tele a tak som začal kričať. Po chvíli sa dvere otvorili a bol tam Matúš s Kristiánom. Kristián sa rozbehol do domu po Džejka a Matúš sa rozbehol ku mne.

,,Peter, ty to zvládneš!"

,,Vypa....dni odtiaľ!"

Rozbehol sa von no vtom sa v dverách objavil Džejk. Hneď ku mne prišiel.

,,Peter, nemôžeš sa tomu brániť!"

,,Ale ja už nechcem ubližovať ľuďom, a veď ani není polnoc!"

,,To je kúzlo!"

Reťaze boli natoľko nahriate že povolili a ja som padol na zem.

,,Peter!"

Ďalšia časť je tu a ja dúfam že sa vám páčila a dúfam že ste si to užili.
Ľúbim vás.

Ja a onWhere stories live. Discover now