Ja a on

Oslobodenie

,,Richard, prečo ťa zranili?"

,,Aby ťa nalákali do tejto pasce. A podarilo sa im to."

,,Neboj, dostaneme sa odtiaľto preč."

Nechali nás tam celý deň a večer k mrežiam prišla Alfa.

,,Ahojte, prepáčte za moju nezdvorilosť, nepredstavila som sa vám. Volám sa Sandra.
Myslím si že tu budete musieť prespať, aspoň jeden."

Začala sa smiať a odišla. Cítil som že prišla noc a to nebolo do re znamenie.

,,Peter, čo tým myslela?!"

Postavil som sa a rýchlim krokom som prišiel do rohu a oprel sa o stenu po ktorej som sa zosmykol tak že som si sadol na zem. Bola tam tma a tak ma nebolo vidieť.

,, Čaká kým ťa zabijem ja, mal som pravdu, som len vrah."

Postavil sa a kráčal ku mne.

,,Peter, to není pravda."

,,Už ani krok, ja ti naozaj nechcem ublížiť. Musíme sa ešte teraz dostať von."

,,A ako to chceš urobiť?"

,, Poprvé, musíš odomňa ísť ďalej, lebo teraz mám už iné myslenie. Veď vieš, zotmelo sa."

,,Aha prepáč."

Odstúpil pár krokov dozadu a ja som sa postavil. Prišiel som k mrežiam a chitil dve kovové tyče. Začal som ich nahrievať až som s nimi mohol nakoniec hýbať. Odtiahol som ich od seba a vyšiel von. Richard išiel zamnou. Šli sme pomaly a potichu von. Vyšli sme po schodoch, ktoré viedli k dverám a slobode. Vyšli sme hore a rýchlo otvorili dvere. Vybehli sme von a bežali smerom na tú lúku kde som našiel predtým Richarda.

Dostali sme sa tam kde sme chceli. Richard sa premenil na vlka a pozrel sa na mňa.

,,Viem ako sa odtiaľto dostaneme."

,, Premeň sa a ja pobrežím za tebou."

,, Nemôžem, veď vieš. Viem sa teleportovať. Následuj ma!"

Začal som sa pomaly teleportovať z miesta o pár metrov ďalej a ďalej. Richard bežal za mnou. Už som videl dom. A tak som už len prišiel pred dom a čakal na Richarda. Pribehol ku mne a premenil sa späť.

,,Peter, ty si to zvládol!"

Chitil moje rameno a ja som vtom padol na zem.

,,Peter!!"

,, Nepribližuj sa ku mne, radšej zavolaj Džejka!!"

Skrýkol som naňho. Začal som sa meniť. Veľmi to bolelo a tak som si ľahol na bok a hlavu si skryl. Richard sa hneď rozbehol k dverám a začal na nich trieskať. Otvoril ich Džejk a Richard len odstúpil o jeden krok nabok. Keď si ma Džejk všimol, hneď ku mne pribehol a kľakol si ku mne.

,,Peter, neboj všetko bude v pohode. Nezabúdaj že si to stále ty!"

,,Nechaj ma!"

Skrýkol som naňho a z domu vybehol aj Matúš, Kristián, Angel a Marley.

,, Peter, nepusti ho do seba!"

Hlavu som si odkryl a v očiach som mal menšie plamene. Nedokázal som sa tomu ubrániť. Zacítil som Sandrin pach. Bola na okraji lesa. Nedokázal som sa tomu ubrániť a odstrčil som Džejka od seba preč a premenil som sa. Otočil som sa k Sandre,no Džejk tam nikoho nevidel. Začal som na ňu vrčať a ona vyšla z lesa vo vlčej podobe. Bola sivej farby. Džejk aj s ostatnými odstúpili ďalej a ja som začal na Sandru ceriť zuby. Ona sa len jemne pousmiala a cítil som ako sa mi snaží dostať do hlavy a ovládať ma, no nepustil som ju tam, len som to hral. Otočil som sa k Džejkovi a postavil som sa vedľa Sandri. Začal som na Džejka vrčať. Premenil sa a nechápavo sa na mňa pozrel. Sandra vystúpila o dva kroky vpred a vtedy som mal šancu. Skočil som na ňu zozadu a začal som jej trhať kusy srsti a kože. Snažila sa ma striasť dole, no nešlo jej to. Zakusol som sa jej do chrbta a vtedy zaskučala a zhodila ma na zem. Začala mi trhať srsť a ja som ju pohrýzol do nohy. Hneď zo mňa zoskočila a rozbehla sa do lesa. Miesto nej z lesa vybehol čierny vlk ktorý do mňa skočil. Ešte keď sa na mňa snažil dopadnúť, tak som ho chitil do papule a hodil o strom. Naštval sa a znovu po mne skočil, išiel mi rovno po krku.

Hodil ma o zem a držal na nej. Chcel sa mi zahriznut do krku, no ja som sa vtedy pohol a našťastie sa netrafil, ale aj tak som to schital a celkom slušné to bolelo. Zboku naňho skočil Džejk a odhodil ho preč. On sa hneď postavil a rozbehol za Sabinou.

Stále som ležal na zemi. Premenil som sa na človeka a náhodou som to bol znovu ja. Začal som vykašliavať krv. Nevedel som prečo. Džejk sa hneď premenil a pribehol ku mne. Richard a Angel ma zdvihli a odniesli dnu do mojej izby a položili ma na posteľ. Vtedy som stratil vedomie.
*****
Zobudil som sa na slnečné lúče ktoré mi svietili rovno do očí. Posunul som sa trochu ďalej a otvoril oči. Na stoličke sedel Matúš a hneď vedľa neho Kristián.

,, Matúš? Kristián? Čo sa stalo, prečo som tu?"

,,Peter, hlavne lež, všetko bude v poriadku."

Upokojoval ma Kristián, no ja som stále nevedel o čo ide. Matúš mi to začal vysvetľovať:

,,Včera ako si sa vrátil s Richardom, začal si sa meniť, a nevyzeralo to veľmi dobre, no nakoniec si sa zmenil a otočil k lesu kde si na niekoho začal vrčať. Z lesa vyšla Alfa z nepriateľskej svorky. Postavil si sa k nej a vyzeralo to že ťa zmanipulovala a patríš k nej, a keď vystúpila pár krokov vpred tak si po nej skočil zozadu a začali ste sa biť. Ona nakoniec ušla ale prišiel jeden z jej mužov a zaútočil na teba. Skoro ťa zabil, chcel ťa pokúsať do krku ale ty si sa pohol a kúsok ťa našťastie vedľa. Džejk naňho skočil a odohnal ho. Zobrali sme ťa dnu a najprv to vyzeralo že neprežiješ, ale chvála bohu si sa zobudil."

,, Ublížil so niekomu?"

,, Neboj, len ľuďom ktorý si to zaslúžili."

,,A kde je Emily?"

,,Je dole, veľmi sa o teba bojí ale Džejk ju k tebe nechce pustiť. Idem ju zavolať?"

,,Nie ja za ňou dôjdem."

Chcel som sa posadiť, no zacítil som veľké bolesti a späť som si ľahol.

Ďalšia časť je tu a ak sa vám páčila, určite ju podporte nejakým vote. Ďakujem.
Užívajte príbeh.