Ja a on

Vytie vlka

Ľahol som si do postele a rozmýšľal, nakoniec som zaspal.
Zobudil som sa o 22:00 na to že sa mi ťažko dýchalo. Postavil som sa a nechtiac som zobudil Kristiána a Matúša. Vybehol som z izby a bežal rovno k dverám ktoré viedli von. Otvoril som ich a pribehol na kraj lesa kde som si kľakol na kolená a hlavu sklonil k zemi. Kristián bežal za mnou a Matúš prišiel aj s Džejkom a Richardom. Džejk s Richardom ku mne hneď pribehli.
Nevedel som dýchať. Začal som vykašliavať krv.

,,Peter, kľud bude to v poriadku."

Konečne som dokázal dýchať, no začalo sa so mnou niečo diať. Ľahol som si na zem a pocítil veľmi bolestivé kŕče v celom tele. Hlava mi išla vybuchnúť, no nevedel som s tým nič robiť.

,,Čo je s Petrom!"

Vykríkol Matúš po Džejkovi.

,, Preberá pozíciu Alfu vo svorke čiernych."

,,Ale veď si hovoril..."

,, Áno, ja viem, mýlil som sa."

Pocítil som ako sa mi začali predlžovať tesáky a drápy. Bolelo to viac ako som čakal. Postavil som sa a premenil na vlka. Otočil som sa k ostatným chrbtom a začal kňučať. Nechápal som čo to so mnou je. Kristián a Matúš sa premenili a čakali čo bude ďalej. Cítil som že sú premenený a tak som začal vrčať. Otočil som sa a keď som uvidel Kristiána, Matúša, Richarda a Džejka presne som vedel kto som. Cítil som potrebu zavyť na mesiac a aj sa stalo. Môj vlk si so mnou robil čo chcel. Začal som vyť a o pár sekúnd som započul aj niekoľko ďalších. Vtedy som to bol znovu ja. Už som dokázal ovládnuť svojho vlka. Premenil som sa späť na človeka a padol som na zem, no našťastie nie úplne. Richard ma v správnu chvíľu chytil.

,, Čo sa to so mnou udialo!?"

,,Prebral si podobu Alfy čiernej svorky, teraz si na Sandrinom mieste."

,,Hrozne ma bolí hlava."

,,Vieš v čom je výhoda?"

,,V čom."

,,Keď Sandra preberala podobu Alfy nevidela nikoho z jej blízkych a tak prišla o pamäť, my sme našťastie boli pri teba a tak si ju nestratil, aspoň dúfam."

,,Hej, viem kto som ja, kto som bol a čo ste vy a aj čo ste boli. Pamäť sa mi naopak vrátila."

,, Šťastie."

,,Poďme dnu, som unavený. A inak prepáčte že som vás všetkých zobudil."

,,To je v poriadku, keby si to neurobil, bol by si ako Sandra."

,,Poďme už dnu."

Vošli sme dnu a ja som zostal spať na gauči aby som ich v noci nebudil. Servis išli spať a mne sa konečne podarilo kľudne snívať.
+ + + + + + + + + + + + + + + + + + + + + +

Ráno som sa zobudil ako ma niekto volal menom. Pretrel som si oči, otvoril ich a sadol si. Bol to Džejk.

,, Dobré ráno, ako sa cítiš?"

,, Dobré ráno, celkom dobre, až nato že ma dosť bolí hlava."

,,Neboj to prejde."

,,Ako sa o tom má dozvedieť Emily?"

,, Nemusíš jej nič hovoriť​. V noci ťa videla a ako sme sa vrátili späť dnu tak hneď bežala za Matúšom a ten jej to vysvetlil."

,, Hnevá sa?"

,,Nie. Zobrala to úplne v pohode."

Zrazu som ju zazrel na schodoch. Pozrel som sa na ňu a ona na mňa s úsmevom.

,,Neboj, poď sem láska."

Usmial som sa na ňu a ona mi úsmev opätovala. Pribehla ku mne, sadla mi na kolená a objala ma okolo krku. Ja som jej objatie opätoval.

,,Peter, si v poriadku?"

,,Samozrejme, prečo by som nebol."

Začal som sa smiať a ona tiež. Priblížil som sa k nej a pobozkal ju na pery. Bozk mi opätovala a chvíľu sa naše pery dotýkali. Potom sa zase rozdelili lebo tu bol Džejk. Bol to taký ,, ranný" bozk.

Takže ďalšia časť je tu a ja dúfam že sa vám pacila, ak áno určite tu nechajte vote a komentík či chcete alebo nechcete 2.cast
Ďakujem 😚😚😚