Anjel smrti✔

¤46¤

Zobudila som sa na volanie môjho mena a trasenie za ramená. Keď som otvorila oči videla som rozmazane a nejasno. Chvíľu mi trvalo čo sa vlastne stalo. Uniesli ma.

,,Laura si v poriadku?"opýtal sa Oliver a pomohol mi sadnúť si v hlave zatrešťalo a moja ruka ihneď vyletela k nej. 

,,Asi hej, ako dlho už ideme?" spýtala som sa. Oliver vytiahol mobil a pozrel sa na hodiny. 

,,Vyše dve hodiny." chcela som sa spýtať prečo nezavolal pomoc keď má mobil. ,,Nie je signál." povedal akoby čítal moje myšlienky.

Vytiahla som si mobil akoby som si to chcela overiť že skutočne nemám signál. Zatvorila som oči a snažila sa niečo vymyslieť.

,,Čo budeme robiť?" spýtala som sa.

,,Si nájomná vrahyňa a ja som iba obyčajný riaditeľ naozaj sa to pýtaš mňa?" povedal akoby som sa ho spýtala niečo naprosto hlúpe. ,,Prepáč som podráždený." dodal a zúfalo sa usmial.

,,Obidvaja veľmi dobre vieme že nie si iba obyčajný riaditeľ." vyčítavo som povedala. 

,,Tak nie som úplne čistý to je pravda ale ja robím iba obyčajné finančné podvody a všetku špinavú robia Eathanovi ľudia." vysvetlil mi. Chcela som sa pýtať akí Eathanoví ľudia ale nakoniec som sa na to vykašľala. 

Nastalo ticho, snažila som sa niečo vymyslieť ale v hlave som mala úplný prievan a nič ma nenapadlo. 

,,Už viem." vykríkla som asi po pätnástich minútach ticha, pozrel sa na mňa a čakal čo poviem. ,,Nie je to nič zložité ale ani prelomové. Vieš sa biť?" prikývol. ,,Tak to bude jednoduché zbijeme všetko čo nám príde pod ruku len nie seba navzájom." povedala som a víťazne sa zaškerila ale on na mňa pozeral akoby som sa zbláznila.

,,Laura naozaj to je všetko si nájomná vrahyňa čakal som niečo viac."

,,Som pod tlakom, neviem kam ideme, koľko ich je a neviem ani či chceli uniesť iba teba, mňa alebo obidvoch a ty tu iba sedíš a všetko čo poviem sa ty nepáči" vystresovane som a neho zavrčala.

,,Prepáč." povedal a sklopil pohľad.

,,Ešte raz povieš to prekliate prepáč tak to asi nezvládnem už vôbec." povedala som a už viac nereagoval.