My love is your bet

Prológ

"Pozývam ťa na rande Jul." povedal s úškrnom sídliacim na jeho plných perách. Jeho hlboký a chrapľavý hlas rezonoval v mojich ušiach a v mojom bruchu vytváral tak známe chvenie a motýlí roj zároveň. Sval v mojej hrudi sa okamžite rozpohyboval ešte rýchlejšie ako sa doteraz hýbal. Celé moje telo sa chvelo a hrdlo som od toľkého prehĺtania z nervozity mala až boľavo suché.

Počuť vychádzať slová ako tieto spomedzi Denzelovych pier bol ako sen. Bola som do neho tak veľmi veľký blázon. Milovala som ho celým mojim srdcom, mysľou, telom.

Bola som pre neho schopná urobiť čokoľvek. Ak by ma poprosil o moje srdce, bez premýšľania či pochybovania by som mu ho vložila do rúk, aj napriek tomu, že by som vedela, že sa mi už nikdy nevráti.

Vedela som, že som do neho bola zamilovaná až príliš, no nemohla som si pomôcť. Snažila som sa od neho odpútať, no mal ma okolo prstu obmotanú až príliš na tesno. Ubližovalo mi to, no aj napriek tomu som sa ho nemohla vzdať. Nechcela som sa ho vzdať aj napriek bolesti, ktorú mi neopätovaná láska spôsobovala.

Bol ako zakázané ovocie. Aj keď ste vedeli, že po jeho ochutnaní rozpútate niečo zlé, nemohli ste sa ho vzdať, pretože túžba bola silnejšia ako zdravý rozum.

"Va-Važne?" opýtala som sa možno až s príliš veľkou nádejou v hlase, no bola som tak šťastná, že som svoje šťastím pohltené telo poriadne ani nemohla ovládať. Chcela som sa mu vrhnúť okolo krku. Vdychovať jeho osobitú vôňu, ktorá upokojovala moju rozbúrenú myseľ. Cítiť jeho teplo a paže omotávajúce sa okolo môjho tela a jeho horúci dych, ktorý by mi jeho každým výdychom dopadal na pokožku na krku a vytváral novú a novú cestičku zimomriavok.

Každá jedna predstava kedy som bola pri ňom najbližšie ako sa len dalo, bola tak krásna, no zároveň tak veľmi nereálna, čo ma z vnútra pomaly ale isto ničilo. Bola som si viac než vedomá toho, že niekto ako Denzel by nebol schopný milovať niekoho ako som bola ja. Pre Denzela som bola len naivné dievča, ktoré mu vždy pomáhalo s každou úlohou, ktorú mu doniesol. Ak vôbec.

"Neveríš mi?" opýtal sa so stálym úškrnom na jeho tvári, čím ma každou ubehnutou sekundou dostával do kolien čo raz viac a viac. Jeho čokoládový pohľad, ktorý mi tak intenzívne narušoval pokoj ako vlastne už len jeho prítomnosť v blízkosti mňa, ma nútil lapať každou sekundou po dychu. Ani si len neuvedomoval čo so mnou robil, alebo si to uvedomovala až príliš dobre a preto sa rozhodol moju naivitu využiť vo svoj prospech.

"J-ja samozrejme, ž-že áno ja len...len..." hovorila som koktavým hlasom a pohľadom sklopeným dodola. Nebola som schopná mu jeho pohľad opätovať, pretože vo chvíli kedy by sa naše pohľady stretli aj to posledné zrnko kľudu by zmizlo.

Cítila som ako moje líca naberali stále silnejší a silnejší odtieň červenej, kvôli hanbe, ktorá v tú chvíľu prúdila celým mojim telom spoločne s ostatnými emóciami. Pripadala som si pred ním tak nemožne.

"Len?" prerušil moje hlúpe koktanie,  čím ma vytrhol z môjho premýšľania o tom, čo mám povedať. Nervozita kolujúca okolo mňa sa dala pomaly krájať. V jeho hlase bolo jasne slúchateľné pobavenie z môjho detského rozprávania. Mala som pocit, že mi každú chvíľu moje líca od toľkej hanby vybuchnú.

Snažila som sa zo seba niečo dostať, no Denzelova prítomnosť na môj jazyk uzamkla zámok, ktorý mi nedovolil hovoriť. Po chvíli ticha, kedy som sa snažila premôcť samú seba som započula polohlasné kroky, ktoré boli jasne smerujúce ku mne, načo som svoj sklopený pohľad okamžite zodvihla, aby som sa uistila, že osoba kráčajúca mojim smerom nebol on. No opak bol pravdou.

Jeho vysoká postava sa pomalými, no tak premyslenými krokmi dostávala stále bližšie a bližšie ku mne. Tlkot môjho srdca bol až nad ľudsky rýchli, čím sa každá jedna končatina roztriasla ako osika. Bez ďalšieho premýšľania som začala cúvať dozadu.

Jedna moja strana chcela, priam až prahla po tom, aby sa ku mne dostal čo najrýchlejšie mohol, no tá druhá sa snažila od neho utiecť čo najďalej, kvôli strachu, ktorý prevládal nad láskou voči nemu.

Môj útek bol však v okamihu kedy som chrbtom narazila o štvorcový stĺp podopierajúci prístrešok nad vchodom do školy zmarený a môj dych sa okamžite zrýchlil, keď sa Denzelova ruka stretla so stĺpom vedľa mojej hlavy. Celé jeho telo sa naklonilo smerom ku mne a ja som v tú sekundu zabudla ako dýchať. Bol tak blízko, že chýbalo už len pár centimetrov a naše dychy by sa spoločne s perami zmiešali dokopy.

"Si tak krásna, keď sa bojíš." zašepkal do môjho ucha, kde ma každým jedným novo vysloveným slovom pošteklil jeho horúci dych.

"No nemusíš sa ma báť." povedal a ukazovákom mi prešiel po líci sfarbenom do ružovo červenej farby. "Ak by som ti chcel ublížiť, spravil by som to už dávno, Julie." spôsob akým sa hral s mojim menom na jazyku bol tak zvrátene krásny až ma nútil zamilovať sa do môjho mena.

Jeho prst, ktorý mi doteraz skúmal moje horúce líce sa opatrnými ťahmi premiestnil na moje pery, ktorých tvar s takou ľahkosťou a jemnosťou obkreslil, načo som sťažka preglgla.

"Pozvem ťa na rande, ak mi pomôžeš." povedal a zaujatý pohľad zo svojho prstu na mojich perách premiestnil do mojich očí, tak rýchlo, že som ten svoj od jeho očí nedokázala odtrhnúť. Uzamkol si moje oči len pre sebe.

"A-Ale j-ja už som ti...ti úlohu z angličtiny s-spravila." odpovedala som tichým hláskom na svoju obranu. Každú úlohu, ktorú chcel aby som mu spravila som už urobila. Nechápala som s čím som mu mala pomôcť.

Do mojich uší takmer okamžite doľahol jeho hlboký smiech a ja som sa na neho nechápavo pozerala. Bola som tak veľmi zmätená.

"Nemám namysli pomoc so školou, hlupáčik." povedal a s úškrnom ma svojim čokoládovým pohľadom celú prepaľoval. Jeho hlas sa mi dostávala až do špiku mojich kostí.

"Určite vieš, že veľmi nerád v stávkach prehrávam, a preto chcem...aby si mi pomohla vyhrať." povedal a moje pľúca zalapali po dychu. Chcela som začať protestovať, no pokračoval.

"Cieľom celej stávky je to, ako ďaleko si schopná kvôli mne zájsť." každé jedno slovo hovoril tak pomaly a zreteľne až ma to desilo viac ako to, že bol odo mňa len necelých desať centimetrov.

"Ak splníš všetko čo ti poviem a stávku vyhrám, pozvem ťa na rande." dodal po chvíli ticha, ktoré prerušoval len hukot vetra a moje bijúce srdce.

"Budem len tvoj baby. Ty budeš len moja. To je predsa presne to po čom túžiš, nemám pravdu?" zašepkal mi do ucha a zúbkami skusol môj ušný lalôčik.

V momente kedy som len neisto prikývla už nebolo cesty späť a moja zmluva s hnedookým diablom bola uzatvorená.

✖️✖️
Natalliee je späť! Kto sa teší? Asi len ja čo? 😂❤ každopádne vítam ťa pri mojom treťom príbehu či už si nový (veľmi rada ťa spoznávam a dúfam, že sa ti bude môj štýl písania a celkovo príbeh páčiť❤) alebo si môj starý čitateľ (No nazdar! Sme sa dlho nevideli čo? Taak veď ma poznáš všetko mi trvá ako lačnému sranie no 🤷🏻‍♀️ Ale som veľmi rada, že si sa prišiel mrknúť❤ hádam so mnou aspoň dve časti vydržíš 😂❤) tak som straaaaaaaaaašne rada, že si na môj príbehy zavítal❤❤

Áno, áno bude tam bad boyy 🤷🏻‍♀️ ale tak povedzme si pravdu väčšine dievčat príde v príbehu atraktívnejší bad boy s neslušným a úchylne krásnym slovníkom ako panic s ulízanou kečkou a mapami z nervozity, keď zodvihne ruky 😌 nemám pravdu baby? Alebo aj chalani? 🌚🌝

Ale snažila som sa dej príbehu navrhnúť tak, aby sa odlišoval od ostatných príbehov s bad boymi 😅 tak no veď uvidíte či to bude aspoň trochu čitateľné. 🌙