My love is your bet

🌹2.🌹

Podrážky dopadajúce na chodník v pravidelných intervaloch bolo to jediné čo som dokázala vnímať. Svet okolo, ktorý sa pri návaloch vetra pomaly prebúdzal, Faith, ktorej sa jej pery od seba neustále odrážali v ďalších a ďalších slovách opúšťajúcich jej ústa, to všetko som nedokázala registrovať.

Pripadala som si akoby som sa nachádzala v bubline, v ktorej okrem mojich topánok bijúcich sa s betónom na zemi neexistovalo nič. Celú myseľ mi pohlcovala len nedočkavosť z toho, kedy sa už konečne dostanem do areálu školy a kedy konečne budem vidieť vysokého bruneta opretého o jeho motorku so širokým úsmevom na tvári a s dymom vychádzajúcim mu spomedzi pier.

Moje srdce sa ihneď rozbúchalo rýchlejšie, keď som si uvedomila, že už za pár minút sa mojim očiam opäť dostane pohľad na osobu, ktorej bytie mi nedáva poriadne sa ani nadýchnuť. Pohľad, ktorý som mala doteraz sklopený na moje biele šnúrky v čiernych plátených teniskách som upriamila na cestu predo mnou aby som mohla skontrolovať, kde sa s Faith nachádzame.

"Jasné, už je to tu zase." zafrflala Faith vedľa mňa načo sa môj pohľad okamžite premiestnili z mapovania cesty predo mnou na jej unudený výraz tváre.

"Čo?" nechápavo som sa spýtala a moje obočie mierne nakrčila. Svoje pomaly sa trasúce ruky som si radšej strčila do vreciek od mikiny, nechcela som aby si zo mňa Faith uťahovala ako vedľa z Denzela som.

"Ja len.. doriti Julie si z neho úplne vedľa. Veď ten kretén ani poriadne nevie tvoje meno a ty by si sa pre neho kľudne nechala aj zabiť." povedala načo v chôdzi zastala a rukami rozhodila do vzduchu. Na jej tvári sídlil nechápavo ľutujúci výraz, ktorý ma nútil cítiť sa ešte horšie.

"T-To nie je pravda. Denzel vie moje meno..on len..niekedy ho zabudne alebo si ho pomýli." povedala som a zrak som z jej hnedých očí, ktoré mali farbu škorice sklopila. Klamala som sama sebe, no pravda bola až príliš krutá aby som ju dokázala prijať.

"Uhuh jasné. Takže keď ti povie Clara to je určite len kvôli tomu, že si tvoje meno zmýlil a nie kvôli tomu, že by si ho nepamätal. Julie a Clara majú od seba tak ďaleko ako severný pól k južnému." povedala a na konci vety pokrútila hlavou. Vedela som, že mala pravdu, no nemohla som jej to povedať.

"Mali by sme už ísť, inak to nestihneme." povedala som s pohľadom stále sklopeným na moje ruky ukryté vo vreckách.

"Inak nestihneme Denzela." uštipačne ma opravila a bez ďalších slov sa rozišla smerom dopredu a mňa tam nechala stáť a pozerať sa na jej odchádzajúci chrbát.

Sťažka som preglgla a zhlboka sa nadýchla. Výdych bol tak tichý, že som ho nemohla poriadne počuť ani ja. Nemala som už silu sa stále obraňovať či obraňovať Denzela a jeho správanie voči mne. Každý kto o mojej láske k nemu vedel, tak isto vedel, že som urobila tú najväčšiu chybu v mojom živote. No naivita, ktorou som bola ovládaná ma presviedčala, že to stále nebolo až také zlé aby som to považovala za chybu.

🌹🌹

"Mám pocit akoby sa mi z hlavy vyparoval celý mozog." povedala Faith a rukami si chytila hlavu a jej ústa vydali zvuk ako pri "výbuchu".

"Budem sa za teba modliť aby sa ti nevyparil celý." povedala som s úsmevom na perách a knihami pritisnutými na hrudi ako sme kráčali cez plnú chodbu, do učebne, v ktorej sme mali mať nasledujúcu hodinu.

Čas utekal tak pomaly až som si začínala myslieť, že sa tento ukrutný deň nemá v pláne nikdy skončiť. Chcela som sa čím skôr dostať domov a užívať si kľud, ktorý mi však tu dopriaty nebol.

"Ďakujem Jul to je naozaj veľmi šľachetné." odpovedala na moju minulú poznámku a s úsmevom pokrútila hlavou načo som sa len uchechtla.

Kroky sa ozývali všade naokolo spoločne s rečami ľudí všade naokolo, čo na mňa pôsobilo istým spôsobom pokojne a usporiadane. Po chvíli kráčania som započula rýchlejšie našľapovanie ozývajúce sa za mojim chrbtom, no neprikladala som tomu veľkú váhu, keďže skoro všetci takmer utekali. No v momente kedy boli kroky až nebezpečne blízko som začala mať čudný pocit, že osoba za mnou nejde len prejsť okolo, ale smeruje rovno ku mne.

Moje tušenie sa potvrdilo vo chvíli kedy sa vedľa môjho ucha ozval hlas.

"Hľadal som ťa." zašepkal do môjho ucha a moje srdce okamžite vynechalo niekoľko úderov. "Julie." jeho hlas a horúci dych by som dokázala spoznať aj na míle ďaleko. Vôňa, ktorú zo sebou priniesol nútila moje zmysli úplne opantať.

Vzduch v mojich pľúcach sa začal nebezpečne míňať a mne okrem rýchleho lapania po vzduchu neostávalo nič iné. Ihneď ako som sa spamätala z môjho prvotného šoku, ktorý však aj naďalej trval a nechystal sa odísť, som v chôdzi zastala a svoj pohľad doteraz upierajúci na podlahu predo mnou premiestnila na Denzela. Môj pohľad sa nasmeroval dohora, pretože chlapec predo mnou bol odo mňa o hlavu vyšší.

"Ahoj." jeho hlas bol taký jemný až ma z toho zamrazilo. Úškrn ako zvyčajne pohltil celé jeho pery a na mojej tvári vytvoril červeň tiahnucu po celých mojich lícach.

"J-ja...A-Ahoj." vydýchla som a nervózne si knihy na hrudi pritisla bližšie. To, že Faith stála len niekoľko centimetrov od nás som v tú chvíľu vôbec nepovažovala za podstatné.

"Chcel som ťa poprosiť o pomoc s úlohou z francúzštiny." povedal a pohľadom mapoval celú moju tvár, čím ma privádzal do ešte väčších rozpakov.

"J-Jasné. Ve-Veľmi rada ti-" v strede vety som sa zasekla a musela preglgnúť, načo sa Denzel len uchechtol. "-pomôžem."

Denzel len s úškrnom zakrútil hlavou a papiere, ktoré som si doteraz ani len nevšimla a ktoré celý čas držal v rukách mi zastrčil medzi zošity a knihy, ktoré od seba pomaly odtiahol.

"Vedel som, že by si ma v tom nenechala." zašepkal do môjho ucha hneď potom ako boli papiere z Francúzštiny bezpečne uložené medzi mojimi zošitmi. Zimomriavky na mojom tele po mojej pokožke tancovali ako pobláznené. Srdce išlo z mojej hrude pomaly už utiecť a žalúdok sa mi spolu s hrdlom neustále sťahoval.

"Ani si nevieš predstaviť ako veľmi ma s tou tvojou nevinnosťou privádzaš kurva do šialenstva, baby." dodal po chvíli ticha kedy som ja len márne hľadala tie správne slová.

Bez ďalších slov sa odo mňa opatrne odtiahol a s posledným pohľadom do mojich očí, ktorý sa do mojej pamäti vpil ako farby do papiera sa otočil na odchod.

Nemohla som uveriť vlastným ušiam a myslím, že som nebola jediná.

✖️✖️✖️
Vážne neviem ako dlho mi takéto pravidelné písanie vydrží, no strašne moc dúfam, že čo najdlhšie, pretože tento príbeh ma baví písať ako ešte žiadny (okrem Elly a Alexa samozrejme❤)

Čo nato zatiaľ hovoríte? 🌹❤