My love is your bet

🌹1.🌹

"Bolo to naozaj výborné mami." povedala som, keď som aj posledné kúsky mojich výdatných raňajok konečne prehltla. Mamine raňajky by ma pri troche nepozornosti dokázali priviesť do sporu s váhou, ktorá by každým dňom len stúpala a stúpala.

"Som rada, že ti chutilo, zlatíčko." povedala a moje oči obdarila svojim úprimne milým a láskyplným úsmevom, ktorý dokázal rozohnať každú zlú myšlienku či náladu. Jej teplé prsty pristáli na mojom líci, po ktorom v okamihu ako si do ruky vzala prázdny tanier jemne prešla.

Mama bola to najženskejšie stvorenie, ktoré som kedy mala možnosť vidieť. Bola tak jemná až som mala pocit, že sa silnejším závanom vetra zlomí.

"Ako vždy to bolo úžasne, Margaret." súhlasil otec hneď ako si po prídavku utrel ústa so servítkou prichystanou vedľa teraz už prázdneho taniera. S hlasným, dunivým zvukom spôsobeným stoličkou, na ktorej sa odtiahol od stola hneď po postavení prešiel k mame, ktorá stála pri drese a umývala špinavý riad a na jej líčko jej venoval malú pusinku.

Každý deň som obdivovala čo raz viac vzťah, ktorý medzi sebou moji rodičia mali. Vyzerali ako by sa do seba každým novo pribudnutým dňom zamilovávali znova a znova. Boli ako prototyp dokonalého vzťahu, o ktorom som v mojom prípade mohla len snívať a ktorý s osobou, ktorej patrilo moje celé srdce nebol možný.

Pripadala som si tak hlúpo. Aj napriek tomu, že som viac než dobre vedela, že okrem vzťahu, kedy mi Denzel nosil jeho úlohy z francúzštiny a angličtiny, ktoré som poctivo plnila medzi nami nebolo nič viac možné som ho aj tak každými novými minútami milovala stále viac.

"Ja...už budem musieť ísť, Faith na mňa už určite bude čakať." povedala som a rýchlo sa od stola postavila a s ospravedlňujúcim pohľadom som behala medzi na mňa upierajúcimi sa pohľadmi mami a otca, ktorí boli ešte pred pár sekundami zabratý len do seba a moju prítomnosť vnímali len okrajovo.

"Oh, no samozrejme.. utekaj." povedala mama s jasnými rozpakmi v hlase, načo sa otec len uchechtol.

"Ako sa tak pozerám Faith nevyzerá práve nadšene, takže by si sa mala asi poponáhľať." povedal otec, keď sa pohľadom zahľadel pred seba na veľké okná sídliace pred jedálenským stolom s malým úsmevom na perách.

Hneď ako som otcove slová dostatočne spracovala z kuchyne som vyštartovala ako najrýchlejšie moje nohy dokázali vyštartovať. Vedela som, že naštvaná Faith nebola dobrá Faith a ak som ju nechcela rozhnevať ešte viac bolo v mojom záujme dostať sa von čo najrýchlejšie.

Mikinu visiacu na vešiaku som si stihla navliecť len na jednu ruku, keď sa domom ozval zvuk zvončeku, ktorý mi oznamoval, že mojej najlepšej kamarátke došla všetka trpezlivosť.

Bez ďalšieho premýšľania som ihneď dvere otvorila. Zdržiavanie by všetko len zhoršilo. Predo mnou okamžite stálo čiernovlasé dievča v presne tej istej výške v akej som bola aj ja. Jej hnedé oči do mňa v tú chvíľu prepaľovali dieru a nútili ma ľutovať dňa kedy som sa prvýkrát stretla so svetlom sveta. Ruky mala nasupene prekrížené na hrudníku a jednou nohou si v rýchlom tempe poklepkávala po rohožke ležiacej pred dverami.

"Prepáč Faith ja... už som bola naozaj na ceste von, len som sa zamyslela...j-ja prepáč už sa to nikdy nezopakuje." povedala som prvé slová, ktoré sa mi v hlave poskladali do viet aby som sa aspoň čiastočne obránila. Ruku som opatrne vopchala do otvoru od mikiny akoby som sa bála, že ju rýchlejším pohybom dokážem rozzúriť až tak, že na mňa zaútočí.

"Ja ťa-" inštinktívne som sa prikrčila a oči mierne prižmúrila v snahe ochrániť sa pred vlnou nadávok, no okrem hlbokého nádychu a výdychu žiadny krik neprichádzal. "To je v poriadku. Nevadí mi na teba čakať pol hodinu. Zrejme si budem musieť zvyknúť, že myšlienky na toho kreténa sú pre teba dôležitejšie ako tvoja najlepšia kamarátka." povedala s tým najsarkastickejším a najfalošnejším úsmevom aký len jej pery dokázali ukázať.

V momente ako to Faith vyslovila som cítila ako sa výčitky svedomia kvôli uprednostneniu Denzela aj keď iba myšlienkami pred Faith rozpohybovali v mojich žilách. Cítila som sa ako pokrytec a blázon v jednom. Každá chvíľa v mojom živote bola už viac ako rok venovaná len myšlienkam, či pohľadom na čokoládovookého chlapca s piercingom v jazyku.

Pri predstave jeho osoby sa mi žalúdok nepríjemne zvieral. Myšlienky na Denzela, jeho úsmev, pery, telo, vôňu, to všetko vo mne vyvolávalo búrku pocitov, ktoré som nemohla ovládať. Bola som ako väzňom vo vlastnom tele. Každá jedna bunka v mojom tele ma nútila chcieť ho stále viac ako tomu bolo pred chvíľou.

"Oh zlatko, nemyslela som to tak. Samozrejme, že viem, že ti Denzel nie je prednejší ako ja, no musím ťa trochu podpichnúť, ty citlivka." ozvala sa Faith čím ma prinútila moju pozornosť z môjho myšlienkového sveta upriamiť plne na ňu. Na jej tvári sídlil jej tradičný provokačný úškrn. Moju ruku chytila do tej svojej a moje telo začala ťahať do útrob vonkajšieho sveta, načo som nijako neprotestovala. Dvere sa vďaka mojej ruke na kľučke za nami buchnutím zatvorili.

Moji rodičia nemali ani to najmenšie tušenie, že ich jediná dcéra bola až po uši zamilovaná do toho najväčšieho gaunera zo školy. A presne tak to aj musela ostať. Nemohla som dovoliť, aby na niečo také prišli, pretože okrem nepekných slov alebo infarktu by nenasledovalo nič pekné.

Mama aj otec patrili k staromódnym typom rodičov, ktorí si moju budúcnosť predstavovali s chlapcom z predmestia, ktorý by bol natoľko zdatný, aby sa dokázal o mňa v budúcnosti postarať a o rok nato ako by sme sa dali dokopy ma požiadať o ruku. Niečo ako chodenie s viacerými chlapcami nepripadalo ani v tú najmenšiu úvahu rovnako ako tam nepripadal ani pohlavný styk pred svadbou. Prepadli by sa od hanby ak by svoju Julie vydali pošpinenú. Pripadala som si ako v kláštore.

"Ja viem Faith, ja len... už nevládzem. Ubíja ma to čo k nemu cítim." povedala som s porazeneckým výdychom vychádzajúcim mi spomedzi pier. Bola som tak veľmi unavená z toho všetkého, čo sa okolo mňa dialo alebo ani nedialo a zo všetkých tých pocitov, ktoré si z môjho tela vytvárali rýchle občerstvenie.

"Julie." ľútosť v jej hlase bola priam až hmatateľná. Nechcela som aby ma ľutovala, pretože za celé toto som si mohla sama. Nikto mi nekázal sa zamilovať do niekoho s kým to už na prvý pohľad nemalo budúcnosť. A už vôbec nie vtedy ak ste s tou osobou boli rozdielny ako noc a deň.

On bol tak tajomný, no tak krásny zároveň ako obloha posypaná tými všetkými blikajúcimi svetielkami. Vzbudzoval vo mne toľký rešpekt a dominancia, ktorá bola z neho sálajúca už len pri stretnutí s jeho hnedým pohľadom a vašimi očami vám nedovoľovala v noci poriadne ani spať. Bol presne ako noc. Tajomný, krásny a dominantný zároveň.

Bol presne všetkým tým čím so mnou dokázal vytvoriť jeho presný opak.
Rovnako ako deň potreboval noc, tak isto som ja potrebovala jeho.

✖️✖️✖️
Nová časť! Prepáčte mi, že je taká nudná 😭 no prvé časti bývajú vždy také o ničom😓 vážne veľmi dúfam, že sa vám aspoň trošičku páčila aj keď sa tam toho veľa neudialo🌹❤

Votes a komenty ma nehorázne moc posúvajú ďalej a hrozne moc ma tešia!❤❤