Double problem

4.KAPITOLA

Jess

Prvý deň v novej škole býva ťažký, ale tento môj bol bezproblémový. Clare mi hneď ráno všetko poukazovala a vysvetlila mi, kde sa čo nachádza. Asi z nás nakoniec budú celkom dobré kamarátky.

,,Tak sa stretneme na obede?" opýta sa Clare ,zatiaľ čo hľadá v taške rozvrhy, aby zistila, kde má hodinu.

,,Áno, budem tam," usmejem sa a kráčam na ekonomiku. V triede je ešte málo ľudí a preto si môžem vybrať miesto. Sadnem si celkom dozadu a čakám, kým začne hodina. Trieda sa pomaly zaplňuje a ja pozorujem tváre neznámych ľudí, ktoré sa mihajú predo mnou. Náhle sa medzi nimi objaví usmiaty blonďavý chlapec, ktorý svoj pohľad uprie na mňa. Ani si to neuvedomujem, ale pozorujem ho. Pozorujem ho a on si to očividne všimol. Priblíži sa ku mne a opýta sa :

,,Máš tu voľné, krásna slečna?" Ja stuhnem a konečne si uvedomím, že na neho stále zazerám. Usmejem sa a poviem :

,,Samozrejme." Chlapec si prisadne a hneď sa začne predstavovať:

,,Som Trevis Londover, piatak, a ty si? Ešte som ťa tu nevidel, takže predpokladám, že prváčka." Trochu sa začervenám a zakokcem:

,,Ja som Jessica Rolls a áno, som prváčka." Tu na univerzite sú hodiny pospájané, neodlišuje sa, do ktorého ročníka chodíte. Niektorí proste tieto prednášky absolvujú v prváku a iní napríklad v piataku.

,,Si krásna, nezašla by si niekedy so mnou napríklad do kina?" sebavedome sa opýta. Ja vlastne nevidím žiaden dôvod, prečo by som nešla a preto prikývnem a usmejem sa.

,,Tak to som rád. Čo takto dnes večer? Nemysli si, že som nejaký dotieravý, ale rád by som ťa spoznal," opäť sebavedome pokračuje. Zdá sa, že v komunikácii s dievčatami je zbehlý.

,,Dobre, to znie fajn," odpoviem mu a niekde vo vnútri cítim, že mi to urobilo radosť. Možno som taká dostupná preto, pretože na strednej  o mňa nikto nejavil veľký záujem. Tento chlapec je pekný, aj keď o ňom nič neviem. Na obede sa na neho opýtam Clare. Hodina ubehla veľmi rýchlo a celý čas sme si s Trevisom vymieňali pohľady. Momentálne mierim na obed a neviem sa dočkať, ako o tom všetkom poviem Clare. Už pri vstupe do jedálne zbadám jej Blonďaté vlasy a následne postavu sedieť pri neďalekom stole. Keď ma zaregistruje, usmeje sa a ukáže na voľnú stoličku vedľa nej. Prisadnem si a ešte skôr, ako začnem obedovať sa jej opýtam :

,,Čo vieš o Trevisovi Londoverovi?" Clare sa na mňa nechápavo pozrie, ale z môjho úsmevu pochopí, že som asi mala tú česť, sa s ním zoznámiť.

,,Prečo sa pýtaš?" doberá si ma.

,,Dnes ideme tak nejako do kina," odpoviem jej a opäť sa sama pre seba usmejem.

,,Jess, ty nie si normálna. Prídeš a hneď po tebe idú tí najkrajší chlapci. Trevis je niečo ako ďalší školský krásavec, ale veľmi si s dievčatami nezačína. Nepamätám si, kedy naposledy nejakú mal." Toto ma celkom zmiatlo, pretože mne nepripadal opatrný, pripadal mi skôr ako skúsený balič. Vážne som použila slovo balič? Clare samozrejme ešte neskončila :

,,Ak by si s ním niečo mala, to by bolo riadne super, ale dávaj si pozor, dobre? Predsa vidím, že v skúsenostiach s chalanmi si nováčik." A žmurkne na mňa. Ja sa trochu začervenám, ale vlastne má pravdu. Ešte som s nikým poriadne nechodila. Jediný vzťah som mala v 17 a to sa asi ani vzťahom nedá nazvať.

,,To je tak vidno?" nesmelo sa opýtam Clare a tá sa uškrnie.

,,Nieeee," ironicky povie. V tej chvíli uvidím pri našom stole mužskú siluetu. Zaostrím na ňu a uvedomím si, že je  to ten chalan zo včera, Daniel. Čo tu chce?