Double problem

12. KAPITOLA

Jess

,, Prečo si mi to hneď nepovedala?"  vyletí na mňa šeptom James hneď po tom, ako deti zaspia. 

,,Nechcela som ti to hovoriť."

,,Prečo si mi to nechcela hovoriť?" 

,,Presne pre toto. Pozri sa ako vyvádzaš len preto, že som sa s Danielom rozprávala." 

,,Pretože ja nechcem, aby si sa s nám rozprávala! Si moja a žiaden Daniel sa nebude montovať do našich životov." 

,,Ale on sa do našich životov nemontuje. Ja som sa s ním nechcela rozprávať, bolo to nevyhnutné a ak ťa to upokojí, aj tak ma má za odporného človeka, ktorý ho opustil kvôli inému bez slova a zničil mu život. Ubezpečujem ťa, že so mnou nechce mať nič spoločné,"kričím a do očí sa mi hrnú slzy. 

,,Prečo reveš? Je ti to snáď ľúto?" hnusným tónom hovorí smerom ku mne. 

,,Áno, je mi to ľúto!" vykríknem a otočím sa do druhej strany so zadržiavanými slzami.

,,Aha, takže slečne k tomu idiotovi stále niečo cíti?" opäť odporným tónom povie a zdrapí ma za predlaktie. 

,,Nie, ja k nemu nič necítim. Ja len nechcem vyzerať, ako keby som to naozaj urobila, pretože som to neurobila." 

,,Prečo sa nemôžeš jednoducho vykašľať na túto sprostú vec a na sprostého Daniela a nechať to tak? Mala by si sa uvedomiť!" stále zvyšuje svoj hlas a silnejšie stláča moje predlaktie. 

,,Au, pusti ma!" Urobí tak  a nahnevaný ustúpi. 

,,Prepáč, to som nechcela, ale nemôžem to vydržať, ten nátlak, že sa vrátil a  zase všetko rozvracia." 

,,Nič nerozvracia, ale James ja sa toho potrebujem zbaviť, ja by som mu to chcela vysvetliť." Plačem a sama neverím tomu, čo hovorím. 

,,Čo mu chceš akože povedať? Že tie deti sú jeho? To by si skúsila!"

,,Nie, to mu nechcem povedať!" 

,,Aha, a čo potom? Opäť ďalšie klamstvá? Mala by si sa akurát tak spamätať. Lebo to nedopadne dobre!" stále viac nahnevane hovorí a hlas sa mu zrýchľuje. 

,,Nedopadne dobre? Prečo?" 

,,Ja nedovolím, aby sa to dozvedel.Teraz sú to moje deti!" rázne povie a odíde preč z izby. Začne si obliekať kabát. 

,,Kam ide?" opýtam sa nesmelo. 

,,Nestaraj sa. V noci prídem a verím, že už budeš rozmýšľať normálnejšie . Zatiaľ čav." Potom už len vidím, ako zbehne schody a zabuchne vchodové dvere. Takéhoto som ho asi ešte nevidela. Rozplačem sa a nenapadne mi nič iné, ako zatelefonovať Louisovi.  Ten vôbec neváha a za 10 minút je u mňa.  Všetko mu vyrozprávam, všetko od rozhovoru s Danielom, Jamesom a všetko, čo vo vnútri cítim. 

,,Ja ti rozumiem."

,,Si asi jediný," zašepkám a objímem brata. 

,, Jess, aj ja som mu ublížil a viem, že si ho mala rada rovnako ako ja. Teda určite o niečo viac," zasmeje sa a štuchne mi do ramena, ,, A už len mňa to veľmi trápi.  Ako to asi musí trápiť teba? James toto nikdy nepochopí. Ako to chceš však riešiť? Chceš sa s ním porozprávať?" 

,,James mi to nikdy nedovolí a aj tak neviem, čo by som mu povedala." 

,,James o tom nemusí vedieť a hlavne, mohli by sme niečo vymyslieť. Ja rozumiem tomu, že mu nechceš povedať, že sú deti jeho, ale nejaká mala lož, ktorá ťa očistí nemusí byť na škodu. Hlavne mu vysvetlíš, že si ho neopustila kvôli Jamesovi.  A nebudeš musieť mať výčitky."