Argument

10. kapitola - Guľovačka a cesta domov

Na ďalšie ráno som zišla aj s kamarátkami dole do jedálne, aby sme si mohli v pokoji vychutnať posledné spoločné raňajky v tomto roku. Dnes bol totižto Štedrý deň a tým pádom aj môj posledný deň tu, v tomto roku. Rozhodla som sa, že dneska sa nad Stylesovými nápadmi nebudem rozčuľovať a v žiadnom prípade sa ním nenechám vytočiť.
Sadli sme si k stolu a začali jesť, keď do jedálne vstúpil Styles aj so svojimi kamošmi. Styles si sadol za náš stôl, oproti mne a jeho kamoši o stôl ďalej. Pozeral na mňa ako mucha puk a nič nehovoril. Snažila som sa ho ignorovať, ale to sa proste nedalo. A je to tu. Zas ma vytočil.
„Čo máš za problém?" nadvihla som obočie.
„Ja? Ja nemám problém," povedal.
„Nie? Tak potom prečo si si prisadol k nám a prečo na mňa tak zízaš?"
„Nemôžem?"
„Ak si podpisoval nejaký papier ohľadom toho, že sa na mňa môžeš pozerať, tak áno, v tom prípade môžeš, ale keďže viem, že ty si žiadny papier nepodpisoval, tak sa láskavo postav a choď za svojimi kamošmi, hej a keď už tam budeš, pozdrav odo mňa Liama," dokončila som.
„Ty máš niečo s Liamom?"
„To je moja vec, Styles."
Postavil sa a odišiel. Nezastavil sa však pri svojej parte, proste vyšiel z miestnosti.
Keď som dojedla, odniesla som tanier a mala v pláne opustiť túto miestnosť po svojich, no to sa nestalo. Už keď som odchádzala, do miestnosti vrazil Styles a rozbehol sa oproti mne. Vyhodil si ma na rameno ako vrece zemiakov.
„Styles! Okamžite ma daj dole!" kričala som na celú jedáleň a nezaujímalo ma, že sa za nami všetci otáčajú.
„Nepočul si?!" začala som ho mlátiť po chrbte.
„Prestaň, cica," povedal a čapol ma po zadku.
„Nevolaj ma cica."
„Dobre, cica."
Ja ho zabijem! Roztrhám! Rozkrájam do polievky a potom ňou budem kŕmiť túlavé psy! To je idiot! Nech má dá dolú!
Vyšiel so mnou von z jedálne a namieril si to vonku do tej nehoráznej zimy.
„Styles, ak si si nevšimol ja mám na sebe len rifle a mikinu! Keď budem chorá, nájdem si ťa a zabijem!" kričala som ďalej.
„Láskavo ma daj dolú," buchla som ho po chrbte, čo som asi robiť nemala, pretože ma hodil do snehu.
„Ja som povedala daj ma dolú a nie hoď do snehu," frfľala som, keď som sa postavila a odprašovala sa od snehu.
„Si dole? Si, tak ticho," povedal.
„Za to ťa zabijem!" zasa som sa rozkričala a zohla sa po sneh, z ktorého som spravila snehovú guľu, ktorú som následne hodila Stylesovi do tváre.
„Tak toto si nemala," povedal a skryl sa za strom, kde si pripravoval guľu.
Ja som si ich tiež pár pripravila a začala ich po ňom hádzať. Trafila som ho primo do čela, následkom čoho som sa rozosmiala, čo on využil a hodil po mne guľu, ktorá ma trafila do líca. Nahnevalo ma to a tak som sa rozbehla za ním a skočila naňho. Obaja sme skončili na zemi. Styles ležal tvárou v studenom snehu a ja som sedela na jeho páse obkročmo.
„Nemal si to robiť," povedala som, nabrala za hrsť snehu a hodila mu ju pod sveter, na čo zasyčal a ja som sa rozosmiala.
Zhodil ma zo seba a následne prisadol. Cez smiech som sa nemohla brániť a tak to mal oveľa ľahšie.
„Tak tebe je to smiešne, hej? Tolkienová?" uškrnul sa a nabral hrste plné snehu a hodil mi ho do tváre.
Ja som sa stále smiala a tak som si vyslúžila ďalšiu várku snehu.
„Dosť," prosila som a snažila sa zbaviť snehu z očí, ale keďže som nemala voľné ruky nešlo to tak ľahko.
Styles sa toho chopil a odhrnul mi sneh z očí, líc a pier. Ruky mal studené od snehu, ale to mi vôbec neprekážalo. Naše pohľady sa stretli. Skúmala som jeho oči a on tie moje. Boli zaujímavé a zelené ako smaragdy. Jeho tvár sa začala približovať k tej mojej, ale ja som nezakročila. Už bol odo mňa len pár centimetrov, keď mu niekto hodil do tváre snehovú guľu. Okamžite som sa rozrehotala a Styles sa hlavou obrátil na útočníka. V jednom rade stáli všetci chlapci z jeho bandy okrem Nialla, ktorý sa guľoval s Emily. Styles sa postavil a začal sa guľovať s Louisom, zatiaľ čo ku mne pristúpil Liam a pomohol mi postaviť sa na nohy.
„Nič ti nespravil?" zaujímalo ho.
„Nie, všetko je v pohode, len mi je trochu zima," povedala som.
„Poď, odprevadím ťa do izby," ponúkol sa a objal ma okolo pliec.
Vstúpili sme do budovy a namierili si to k mojej izbe. Pred dverami sme sa rozlúčili a potom som vstúpila do izby, kde som sa prezliekla.
Od jednej hodiny po obede nás začali púšťať domov. Niektorí išli mestskou dopravou a po ostatných prišli rodičia. Ja som bola ten druhý prípad.
„Čautééé," objala som oboch rodičov naraz hneď po tom, čo som sa aj s kufrom dotrepala pred internát k nášmu autu.
„Ahoj, tak ako si sa mala?" spýtala sa nadšene mama.
„No, napriek tomu, že mi Styles nezabudol spríjemňovať pobyt, celkom fajn," pohodila som ramenom.
„Podľa toho čo si nám posielala, to nebolo až také zlé," ozvala sa mama.
„To asi preto, lebo som vám nepísala všetko," chytila som rúčku svojho modrého kufra a prešla s ním ku kufru auta.
„Čo také ti ešte vyviedol?" nadvihol obočie otec.
„No tak napríklad ma polial farbou alebo mi dal henou vytetovať svoj ksicht v srdiečku s vyznaním lásky na ruku, ale za to som mu to pekne oplatila," povedala som a otvorila kufor auta, kde som s ockovou pomocou vložila ten svoj.
„Za to, že ma polial farbou som ho namaľovala," zavrela som kufor auta a otvorila zadné dvere.
„Hej, tú fotku sme videli," zasmial sa ocko a sadol si za volant.
„Presne," usmiala som sa, „a za to tetovanie som ho prilepila k stoličke a strápnila ho pred celým prvým a druhým ročníkom a aby toho nebolo málo, dostal trest aj od riaditeľky," uškrnula som sa, keď sa mi vybavila tá situácia.
„Tak toto je moje dievča," uškrnul sa otec a ja som si s ním ťapla.
Zabuchla som zadné dvere od auta a ocko naštartoval. Vyrazili sme na trojhodinovú cestu domov a cestou sa rozprávali o Stylesovi, o Grace a Emily, o tom, čo všetko som vyviedla Stylesovi a aj o tom, čo všetko vyviedol on mne. Nezabudla som im spomenúť ani tú rannú guľovačku a to s tým cucflekom som radšej zamĺčala. Potom prišla téma na zaslúženú stanovačku so Stylesom.
„Začala sa tam po mne rozkrikovať, že som tam len 4 mesiace a už som so Stylesom spravila viac bordelu ako niektorí štvrtáci," pozrela som sa do spätného zrkadla a zbadala vyškierajúcu sa tvár môjho otca.
„Ďalej tam kričala niečo v tom zmysle, že už z nás je zúfalá a nevie čo s nami robiť."
„Ani sa jej nedivím, kebyže mám ja na starosti celú školu a ešte k tomu dvoch neustále sa provokujúcich tínedžerov, tiež by som sa asi zblázdnila," ozvala sa mama.
„No a tak sa nám rozhodla uložiť ultra super zlomyselný trest," pokračovala som, „a teraz keď myslím ultra super zlomyselný trest, myslím tým ultra super mega zlomyselný trest. Povedala, že spojí prvý a druhý ročník a zorganizuje týždennú stanovačku, na ktorej budem musieť spať v tom istom stane so Stylesom," dokončila som a čakala na ich reakcie.
„No vidíš, možno sa zblížite a konečne sa prestanete správať ako dve malé deti," videla to pozitívne mama.
„Pff, tak to určite," odfrkla som si.
„Určite to zvládneš," podporoval ma otec.
„Ja to zvládnem, len sa modlite aby to zvládol on."