Argument

25. kapitola - Vojna s blatom

Pomaly a hlavne po tme sme kráčali ďalej lesnou cestičkou, ktorá viedla nevedno kam. Každý z nás si dával pozor pod nohy, aby o niečo nezakopol, no ako inak, mňa museli moje nohy sklamať. Pri nejakom zo zvukov vychadzajúcich z lesa, som sa strhla a omylom som zakopla o jeden z väčších kameňov váľajúcich sa na prašnej ceste.
„Nevieš chodiť, Tolkienová?" smial sa mi Styles.
„Drž hubu. Ako správny gentleman by si mi mal pomôcť postaviť sa a nie tu do mňa rýpať," hovorila som popri tom, ako mi Niall pomáhal na nohy.
„Kto ti povedal, že som gentleman?" nahodil rečnícku otázku a pokračoval v ceste.
„Vďaka, Niall," poďakovala som sa za zdvihnutie zo zeme a následné oprášenie.
Naše kroky a hlasy sa opäť začali ozývať lesom. Prašná cesta sa trochu zmenila. Namiesto suchého piesku sme chodili po blate. Naše poradie sa tiež zmenilo. Styles išiel prvý, ja s Niallom sme boli druhý a Cassandra išla ako posledná.
„Moje nové topánky," zafňukala Cassandra.
Moje oči sa obrátili v stĺp.
Niall rázom zastál, čo som odignorovala a chcela pokračovať v ceste, no on mi to nedovolil. Jeho ruka pristála na mojom ramene, čo ma prinútilo zastaviť a následný náraz Cassandry do môjho chrbta ma vôbec neprekvapil. Pozrela som na Nialla nechápavo, no on len mykol hlavou dopredu. Otočila som sa teda tým smerom a zbadala Stylesa po kolená zaboreného v bahne. Úsmev hneď preťal moju tvár.
„Zapadol si Styles? Treba ti pomôcť?" snažila som sa byť milá.
„Nie, zvládnem to aj sám," jeho nafúkané ego nesklamalo.
Čím dlhšie sa Styles pokúšal dostať sa odtiaľ preč, tým viac sa zabáral hlbšie a hlbšie.
„Ešte stále si myslíš, že to zvládneš sám?" prehovorila som, keď už nebol zaborený len po kolená, ale rovno po pás.
„Tak fajn, potrebujem pomoc," vzdal sa.
Niall natiahol svoju mocnú ruku k Stylesovej osobe, no ja som hneď jeho plán prekazila. Natiahla som po jeho ruke tú svoju a vrátila mu ju späť na predošlé miesto. Nechápavo na mňa pozrel a keď som sa uškrnula, hneď pochopil, že si doň musím ešte rýpnuť. Prekrútil nad tým očami, no neprotestoval.
„A čarovné slovíčko?"
Nikdy v živote ma o nič neprosil a tak som sa rozhodla, že to napravíme.
Styles nadvihol obočie no nič nepovedal. Prosebne hľadel na Nialla, no ten len pohodil ramenami a čakal na jeho slová.
„Harrynko, už ju popros. Nemienim už v tom blate dlhšie stáť!" sťažovala si Cassandra.
„Tolkienová, mohla by si ma prosím s Niallovou pomocou vytiahnúť z tohto blata?" slovo prosím precedil cez zaťaté zuby.
„No vidíš, ani to nebolelo," povedala Cassandra.
Styles k nam natiahol ruky a my sme za ne začali ťahať. Išlo to trošku ťahšie než som predpokládala, no spoločnými silami sa nám ho z toho gebuzu podarilo vytiahnúť.
„Pekné oblečenie," prehodila som.
Styles sa naň zahľadel. V topánkach aj ponožkách má určite tonu blata, z nohavíc len tak kvapkalo a jeho tričko bolo do polovice hnedé. Vyzeral smiešne a tak sa na mojej tvari objavil úsmev.
„Niečo smiešne?" opýtal sa, keď si ho všimol.
„Áno," odpovedala som.
Na jeho tvári sa tiež objavil, no nie výsmešný, ale skôr šibalský. Jeho nohy si to namierili k veľkej mláke plnej blata, z ktorej sme ho prave vytiahli.
Niall a Cassandra stáli na boku a všetko to divadlo sledovali.
Nabral dve plné hrste a blížil sa ku mne.
„Ajaj," pomyslela som si v duchu a pomaly začala cúvať, čo mi ale veľmi nepomohlo, pretože stačili tri veľké kroky a Styles bol odo mňa na dva metre.
Zahnal sa jednou rukou, no ja som sa šikovne vyhla. Zahnal sa druhýkrát. Blato letiace nadpozemskou rýchlosťou sa blížilo. Moje reflexy neboli dostačujúce a tak ma zasiahlo. Môj hrudník sa nekontrolovateľne zdvíhal hore-dolú a na koži mi naskočili zimomriavky. Studená hnedá tekutina mi zasiahla hornú časť tela. Dostávala sa mi pod tričko cez výstrih a stekala cez hrudník až na brucho. Nakoniec sa zastavila pri leme mojich nohavíc. Vsakovala do látky, ktorá sa mi potom lepila na kožu.
„Utekaj," povedala som, keď som naň obrátila svoj pohľad.
Rozbehla som sa k mláke blata a nabrala toľko, koľko som mohla. Styles asi nezaregistroval moje varovné slová, keďže stál ako priklincovaný na tom istom mieste. Bežala som mu naproti a jednou kopou blata ho zasiahla priamo do brucha. Druhá kopa skončila na zemi, no ešte predtým stihla zasiahnúť jeho tvár. Styles bral toto ako výzvu do blatovej vojny a tak sme sa tam obhadzovali blatom až pokiaľ nás nevyrušil Niall.
„Myslím, že to už stačilo. Mali by sme pokračovať."
Ja so Stylesom sme sa po sebe obzreli a v hlave sa mi zrodil nápad. Hlavou som mu naznačila o čo ide a na znak toho, že pochopil sa uškrnul. Obaja sme sa rozbehli k našim dvom divákom. Styles zastavil pri Cassandre, ktorá prosila o milosť a fňukala nad tým, že má na sebe veľmi drahé oblečenie. To však Stylesa neobmäkčilo a vytrel jej plné hrste do vlasov a aby neskončili zle len oni tak ju objal a zatočil s ňou vo vzduchu. Ja som sa ocitla pri Niallovi, ktorý až taký ľahký cieľ ako Cassandra nebol. Schytil mi obe ruky, z ktorých mi kvapkalo blato na zem a tiež stekalo po rukách a dal mi ich tak, aby boli čo najďalej od jeho bieleho trička.
„Ani na to nemysli," upozornil ma a naklonil sa trošku bližšie.
„Ale Nialler, čo si to o mne myslíš? Ja by som ti nikdy nič zlé nespravila," uškrnula som sa.
„Tak zahoď to blato."
Pozrela som sa na blato v mojich rukách a potom sa opäť obrátila na Nialla.
„Dobre, zahodím ho, len mi pusť ruky."
„Dobre, ak mi sľúbiš, že ho nehodíš do mňa."
„To ti sľúbiť nemôžem."
„Tina," povedal varovným hlasom.
„Tak fajn, sľubujem, že do teba to blato nehodím."
Premerial si ma očami a potom ma pustil. Čakal na moju reakciu. Otvorila som dlane, z ktorých mi blato spadlo na zem. No sľúbila som mu, že doňho nehodím blato, nie to, že ho nezašpiním. Roztiahla som svoju náruč a rýchlo sa hodila Niallovi okolo krku, aby nestihol zareagovať.
„Ako ťa mám len rada, Niall," hovorila som popri tom, ako som mu do bieleho trička vytierala svoje špinavé ruky.