Ako sa nezblázniť [SK]

1. kapitola

Viete, ako vám vždy hovoria, že keď odídete na výšku, všetko sa zmení? Že všetko bude super, budete mať kopu času spoznať nových ľudí i samých seba, že to je najlepšie obdobie vášho života?

Ak mám byť úprimný, zatiaľ mi to tak vôbec nepripadá. Najprv mi desať rokov trvalo, kým som všetky tašky vybral z taxíka a navláčil ich do haly. Pani na vrátnici mi dala kľúč od izby, ktorá bola mimochodom na štvrtom poschodí. Keď som do izby vošiel, našiel som dve kočky v spodnej bielizni, ako si ležiac na koberci podávajú jointa. Vďakabohu to moje spoubývajúce neboli, lebo okrem toho, že boli dievčatá (nieže by mi vadilo bývať s dievčatami, ale pokiaľ viem, nie je to možné) tak určite nechcem bývať s niekým, kto na izbe fajčí trávu. Tak som sa vrátil o štyri poschodia nižšie, aby som zistil, že pani ma poslala niekam celkom inde. Ale nevadí, teraz som už v mojej ozajstnej izbe a môj spolubývajúci sa zatiaľ ešte neukázal, takže uvidíme, aký bude. Vlastne aký bude celý ten vysokoškolský život.

Harry .xx

Keď mal Harry o dve hodiny všetky veci na mieste, periny oblečené a knihy zoradené podľa veľkosti na nočnom stolíku, ostal len tak sedieť na posteli a zamyslene si prezeral izbu. Teda, ak sa to tak vôbec dalo nazvať. Izba bola malá - naozaj malá a ani opticky ju nezväčšila ani len tá metrová chodba vedúca k vchodovým dverám, na bokoch ktorej sa nachádzali skrine. Ak by bol klaustrofobik, v tejto chvíli by mu určite nebolo všetko jedno. Posteľ pod ním vŕzgala pri každom pohybe a situáciu nezlepšoval ani len fakt, že na rozdiel od izby, do ktorej pred pár hodinami vošiel omylom, táto mala aspoň balkón. Aj ten bol miniatúrny a podľa kôpky v rohu ho zdieľali s holubmi.

Z jeho mĺkveho kritizovania ho vyrušil rachot, ktorý sa ozval z chodby a každou chvíľou sa približoval, až napokon utíchol priamo za dverami. Chvíľu bolo ticho, nato sa ozvalo akési mrmlanie a dvere sa dokorán otvorili.

Harry sa postavil na rovné nohy a stojaceho na prahu zbadal čiernovlasého chalana, takmer rovnako vysokého ako bol on sám, s hlbokými hnedými očami a miernym strniskom. Celý bol ovešaný taškami, pod nohami mu stál kufor a vyzeral unavený.

"Kurva, výťah sa zasekol, tak som sa s týmto trepal celé štyri poschodia po schodoch."

"Aj ja ťa zdravím," odvetil Harry zaskočene.

Chalan mu neodpovedal, bol príliš zaneprádznený tým, aby tašky vtisol dovnútra a mohol zatvoriť dvere.

"Som Harry," predstavil sa po chvíli váhavo.

"Zayn." Nestihol mu však ani podať ruku, Zayn sa už obzeral po izbe, premeriaval si tých niekoľko krokov, ktoré delili ich postele a potom prešiel k balkónu.

"Nemal som teda veľké očakávania, ale tá izba je fakt kurevsky malá," skonštatoval a hneď nato dodal, že si musí zapáliť, pričom sa prehraboval vo vreckách svojej mikiny, zrejme hľadajúc cigarety. Harrymu sa príliš nepáčilo, že má spolubývajúceho fajčiara, no v tej chvíli bol vďačný za ten balkón, lebo dúfal, že bude svoje aktivity Zayn vykonávať tam.

"Čo študuješ?" opýtal sa ho Harry, keď za ním vyšiel von, sledujúc, ako sa opiera o zábradlie a vyfukuje obláčiky dymu.

Zayn sa ani len neotočil, keď popod nos zamrmlal: "Módny dizajn." Hneď nato však vrhol dozadu k Harrymu naštvaný pohľad. "Hej, prestaň!"

"Čo? Nič som nepovedal," odpovedal zmätene.

"Ale viem, čo si myslíš. Móda? Aké teplé! Aké smiešne! Hej, Zayn, určite si na výške nájdeš dobrého frajera! Ver mi, už som počul všetky."

Harrymu sa na tvári rozhostil úškrn, keď sa Zayn rozhorčoval a len čo si znova nervózne strčil cigaretu do úst, odvážil sa opýtať: "Neber to v zlom, ale prečo si si teda ten odbor vybral, ak sa za to hanbíš?"

"Ak by bolo po mojom, teraz by som makal kdesi na stavbe alebo tak. Tatko si myslí, že vysoká je dôležitá. Tak som si vybral niečo, čo znelo ako že budem mať titul zadarmo," mykol plecami, cigaretu udusil o zábradlie a po tom, ako ohorok spustil zo štvrtého poschodia dole, vybral sa späť do izby.

Harry sa teda rozhodol, že viac sa na Zaynov záujem o módu pýtať nebude a len hľadel, ako rozopína svoj kufor a vyberá z neho veci.

"Čo to je?!" zvolal, keď čiernovlasý chlapec vytiahol priesvitné vrecko a jeho zeleno sfarbený obsah pripomínal akúsi rastlinu. Harrymu okamžite došlo, čo za rastlinu to je.

"V pohode, kámo, len tráva," mykol Zayn plecom a hodil vrecko na posteľ. O chvíľu k nemu pribudli ďalšie dve.

"Zbláznil si sa? Nemôžeš tu mať trávu!" Harryho túžba po slušnom spolubývajúcom sa pomaly vzďaľovala, akoby sa chystala odletieť cez otvorené balkónové dvere.

"A čo je na tom? Tak si občas dám jointa, ty vyzeráš, že by si to tiež potreboval."

"Nie. Ani náhodou. Neexistuje," krútil energicky hlavou. V tomto bode mu už aj bolo jedno, čo bude robiť Zayn, hlavne nech to svinstvo nenúka jemu.

"Ako chceš," mykol tmavovlasý chlapec plecami a vrecká si starostlivo uložil do poličky za knihy a voňavky.

//

Väčšinou sú kapitoly kratšie, ako bývali v ASNezamilovať, ale na to si zvyknete. ;) Mitchie x