2.Nemôžete!!!!

1.3K 66 2
                                    

Justin:

Cŕŕŕŕn. Zazvonil ten skurvysyn Ross. Prečo sa museli prestahovaťtak blízko k nám. POčul som otvorenie dverí a dupot k mojej izbe.

Znova otvorenie dverí a potom som bol mokrý. Neaký hajzel na mňa vylial vedro s vodou. Automaticky som sa postavil.

,,TY KOKOT!!!" zakričal som a až potom som si pretrel a otvoril oči.Bola tam Marzia a Beccy. Beccy je náš pes- yorkshire. Malá začala automaticky plakať a zdrhla do izby.

Bežal som za ňou. Kedže bola malinká tak sa schovala pod postielku a začala plakať. Skusil som sa dostať pod postielku ale ona bola moc malá a ja som sa tam zasekol.

,,Marzia, je mi to ľúto. Nechcel som. Vylez,prosím." povedal som jej a urobil psie očká. Pozrela sa na mna tími uplakanými očkami.

,,Ale ty si chcel." povedala a začala plakať ešte viac. Nemám rád ked niekto plače. Jej fialové pyžamko bolo premoknuté slzami.

,,Marzia z hlbokého srdca sa ti ospravedlnujem. Beccy aj tebe. Ako vynahradenie tejto drámy pôjdeme do obchodaku a potom za maminou. Ok?" povedal som a ona kývala hllavou ako splašená.

Vyšla z popod postele a išla ku skrini.

,,Oco, prečo si tam stale?" opýtala sa a sklonila sa ku mne.

,,Zasekol som sa tu. Choď ku Rossovi nech pride." povedal som a ona už cupitkala. Ross býva vedla nás aj so Sandrou.

O pár minut som počul buchnutie dverí a kroky smerom sem. Otvorili sa dvere a ja som videl nožičky Marzie, plutvy Rossa a nohy Sandry.

Potom som počul len smiech a vrzganie postele. Lahol si tam Ross, Marzia a aj Sandra. Stále sa smiali.

,,No čo Justinko ako ty je tam dole?" opýtal sa Ross a ja som chytil nervy. 

,,Sandra zober Marziu dole z postele." povedal soma ona tam urobila. Nadýchol som sa a chrbátom som zdvihol postel že Ross sa z nej zjebal.

,,Ten kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie." povedal som a smial som sa. Smiali sa so mnou aj baby. Marzia pribehla ku mne a objala ma.

Bola už oblečená a ja tiež. Sme pripravený ist do obchodu. Ide s nami Sandra a aj bohužial Ross. 

Šoferuje Ross lebo ja sa aut bojím od havarie.

Po nakupovaní o tri hodiny neskôr pohlad Justina:

Ideme teraz do nemocnice. Už sme pred nou a ja mam taký divný pocit. Vošli sme do nej a hned sme išli na 2 poschodie a izba číslo 126. 

Otvoril som dvere a tam bola jedna krásna osoba. Do izby prišiel doktor.

,,Pán Bieber, pani Smith budeme musieť odpojiť." povedal.

,,Nemôžete!!!" kričal som a plakal zaroveň.

Takže .............. taká smutnejšia čast. Dakujem za komenty a hlavne za čitatelou.

PODMIENKY NIE SÚ!!!!

-Klaudi-

Justin Bieber Love me?Where stories live. Discover now