DIFFERENT

- 10 -

Len tak pre predstavu...asi nejak takto vidím Callumov "domček". Dajme tomu, že je na kopci a nad mestom...That's all...Príjemné čítanie prajem~ 

  ---------------------------------------------------------

-Callum-

Bez toho aby som si to uvedomil, som na obrazovke laptopu zaujato sledoval, ako Sam pripravuje večeru. 

Zistil som, že akýmsi spôsobom, ma neuveriteľne fascinovalo pozorovať to malé stvorenie pri jeho bežných činnostiach.

Sledoval som jeho šikovné rúčky ako krájajú zeleninu a v duchu pociťoval mierne napätie pri pohľade na ten ostrý nožík, v tých maličkých dlaniach. 

Takto to trvalo, než sa izbou neozvalo klopanie, na čo mi po mojom „ďalej", slúžka oznámila, že je čas večere. 

Zaklapol som laptop a kráčal po schodoch do hlavnej siene, ktorá okrem iného, viedla do jedálne, hneď vedľa kuchyne.

Len čo som vstúpil do miestnosti, nepríjemná atmosféra úplne pokazila moju veselú náladu. Sadol som si na moje obvyklé miesto a v tichosti čakal. 

Rodičia tu ako vždy, už boli, no nikto neprehovoril ani slovo.

Po včerajšej večernej hádke, som nerozprával ani s jedným z nich. Vzhľadom k tomu, že obaja mlčali, asi tiež nemali záujem o nadviazanie konverzácie s ich synom. 

Slúžka položila pred každého tanier s jedlom, čo mi pri pomyslení na osobu, ktorá ho pred chvíľou varila, vytvorilo menší úsmev na tvári.

Napriek tomu, že som si chcel vychutnať jedlo, ktoré Sam pripravil, potreboval som sa z tade čo najskôr dostať. Čím dlhšie som tu totiž bol, tým nepríjemnejšie som sa začínal cítiť. 

Rýchlo som do seba niečo nahádzal a nedojedené cestoviny nechal na tanieri. Išlo mi len o to zdrhnúť odtiaľ čo najskôr. 

Neozvali sa aby som jedol slušne, ani že sa nemám ponáhľať, pretože večera neskončila. Len v tichosti jedli a každý sa venoval svojmu.

Rýchlym krokom som opustil miestnosť, zavrel sa v izbe a úľavne vydýchol. 

Ľahol som si a opäť skončil pri sledovaní diania v kuchyni. Trochu ma prekvapil pohľad na služobníctvo, jediace pri stole, zatiaľ čo Sam sedel pri kuchynskom ostrovčeku, na druhej strane miestnosti s pohľadom upreným do prázdna. 

Keď nad tým tak premýšľam, dnes doobedu, po zjedení toho koláča, som ho za celý deň nevidel nič iné zjesť. Niet divu, že je tak maličký, keď ani poriadne neje. 

Zatiaľ čo služobníctvo ohováralo mňa a mojich rodičov, ja som venoval pozornosť Samovi a skúmal jeho sklesnutý výraz v tvári. 

Sledoval som ako k nemu podišla pani Simonsnová, po tom čo odniesla svoj tanier do drezu a povedala Samovi niečo čo som nemohol počuť. Následne sa zasmiala a vrátil sa naspäť k ostatným.

Sam vyzeral ešte sklesnutejšie a ja som vôbec nechápal o čo ide. 

Prečo sedí sám, na úplne opačnej strane miestnosti, ďaleko od všetkých? Prečo neje s nimi? A prečo vlastne vôbec neje? 

Do kuchyne vstúpila slúžka, ktorá ma pravdepodobne volala na večeru a v rukách niesla taniere z jedálne. Položila ich na linku pred Sama a odišla si sadnúť k ostatným. 

Sam upriamil svoju pozornosť k tanierom na linke, na čo sa jeho výraz zmenil v pokojnejší, čím mnou prešlo len viac zmätenia.

Furt mi nedochádzalo o čo ide.