Prológ

521 12 0
                                    

"Znovu si bol za ňou?!" Skríkla rozčúlene hneď, ako buchli vchodové dvere.

"Upokoj sa." Zamrmlal som pokojne zavesil kabát na vešiak a vyzul si topánky.

"Ja som pokojná!!!" Skríkla ešte hlasnejšie a nervózne poklepkala nechtami po stole.

"To vidím." Provokačne som sa zasmial a prešiel okolo nej do kuchyne.

"Prečo to robíš??" Zúfalo sa spýtala prsty mi zaryla do ruky a otočila si ma tvárou k sebe.

"Robím čo??" Zašepkal som.

"Ty. Veľmi. Dobre. Vieš. Čo!! Správaš sa, akoby sa nič nedialo." Prstom ma šťuchala do ramena pri každom jednom vyslovenom slove.

"Veď ono sa ani nič nedeje." Usmial som sa a vrátil sa späť k pôvodnej činnosti - spraviť si večeru.

"Takže podľa teba je toto nič??" Neveriacky nadvihla obočie.

"Potrebovala pomoc. Prečo to nedokážeš pochopiť??" Unavene som na ňu pozrel.

"Tak prečo neustále volá len tebe??" Nahnevane rozhodila rukami.

"Nikoho iného nemá." Odvrátil som hlavu snažiac zadržať slzy.

"Miluješ ju??" Vypadlo z nej po chvíli.

Baby (SK)Where stories live. Discover now