Baby (SK)

1. Kapitola

"Kam ideš??" Spýtala sa rozospatým hlasom a obrátila sa na druhý bok, aby na mňa videla.

"Volal mi Paul. Máme poslednú poradu ohľadom turné. Nezdržím sa dlho, sľubujem. Cestou nám kúpim raňajky." Usmial som sa a pobozkal ju na čelo.

"Dobre. Ľúbim ťa." Zamrmlala a zavŕtala sa hlbšie do prikrývok.

"Aj ja teba." Zašepkal som a potichu odišiel z izby.

Na chodbe som si obul jedny z mojich obľúbených topánok, prehodil cez seba kabát, vzal kľúče od auta a spolu s Lokim vyšiel do chladného počasia. V rýchlosti som ho vyvenčil, zaniesol späť do bytu a potom som sa autom odviezol pri naše nahrávacie štúdio, kde sa konajú všetky dôležité porady.

"O čo ide??" Spýtal som sa a usadil vedľa Zayna.

"Ešte potrebujeme upresniť pár dátumov a dohodnúť posledné pesničky, takže sa sústreďte, nech už to je za nami." Oznámil nám Paul a na stôl rozložil niekoľko papierov.

Po hodine sme sa konečne dohodli na dátumoch, určili si posledné skladby, ktoré odspievame na pódiu a dokončili posledné úpravy nového videa. Rozlúčil som sa s chalanmi, tak isto aj s Paulom, a odišiel do pekárne oproti, kde okrem skvelých čerstvých šišiek s marmeládou, predávajú aj výbornú horúcu čiernu kávu.

"Pán Payne, dobré ráno. To čo vždy??" Usmialo sa na mňa mladé ryšavé dievča s veľkými modrými očami.

"Ránko. Čo som ti hovoril o tom mene, Elis?? Aký pán Payne?? Veď som starší len o tri roky." Pokarhal som ju s úsmevom.

"Prepáčte, vlastne prepáč. Takže Liam, to čo vždy??" Nervózne si zastrčila prameň vlasov, ktorý jej vypadol z drdola, za ucho.

"Nie, nie. Poprosím dve čierne kávy a štyri marmeládové šišky. Tentokrát nesiem raňajky priateľke." Mrkol som na ňu a rozhliadol sa okolo seba.

Okrem Elis, mňa a Julie, druhej pokladničky, tu bolo ešte zopár zákazníkov. No mňa najviac zaujala menšia hnedovláska s niekoľkými taškami v ruke a veľkým bruchom, ktoré by ste zbadali aj z diaľky. Unavene sa predklonila, aby si mohla prezrieť výber chutných koláčikov na pulte, pričom sa rukou pohladila po brušku.

"Bude to 2,70." Z môjho zízania na cudzie, respektíve, cudziu tehotnú ženu, ma vyrušil Elisin jemný hlások.

"Páči sa." Z peňaženky som vybral nejaké drobné a s úsmevom ich podal Elis.

"Ešte chvíľku počkaj, prosím. Akurát sme dali variť kávu." Oznámila mi a začala sa venovať žene za mnou.

Poodstúpil som, aby sa lepšie dorozumeli a očami znovu zablúdil k tehotnej žene, ktorá sa práve zohýbala pre tašky na zemi, keď skríkla na celú pekáreň. Tvár sa jej skrčila v bolestnom kŕči, jednou rukou sa chytila za pult a druhú si položila na brucho. Dlho som ani rozmýšľať nemusel a rýchlo prebehol k nej.