Baby (SK)

4. Kapitola

"Prepáč mi to. Potrebujem to všetko dostať von." Potiahla nosom a rukou si zotrela takmer zaschnuté slzy na líci.

"Ja mám času dosť." Zasmial som sa, potreboval som to všetko odľahčiť.

"Čo teda chceš vedieť??" Pousmiala sa

"Na začiatok, ako si sa dostala do tejto situácie??" Spýtal som sa opatrne a hlavou kývol ku stále spiacemu Jamesovi.

...

 

"Matt, môj priateľ. Vlastne bývali priateľ. Boli sme spolu 3 roky  odkedy som nastúpila na výšku. Ďalšia právnička v rodine, naši boli nadšení. Boli sme na nejakom večierku, mali sme po skúškach tak sme to išli zapiť. Na nejakú ochranu sme ani len nepomysleli. Keď som mu to po dvoch mesiacoch oznámila, vysmial ma. Vraj som ho podviedla. Odvtedy sa neukázal. Naši ma hneď vyhodili, nechali mi len byt, ktorý si teraz platím sama." Rozhovorila sa po chvíli.

"Tipujem, že právo nie je tvoja parketa." Zasmial som sa.

"Nie je to zlé, ale nenadchlo ma to. Ja nie som ten tip človeka, ktorého baví nosiť kostýmčeky mať pritom vážny výraz tváre a riešiť nejaké nezhody. Škoda, že si to nevšimla aj matka." Smutne povedala.

"Keby si nemusela ísť na právo, kam by si išla??" Spýtal som a pohodlnejšie sa usadil na posteli.

"Netuším. Nikdy som sa nad tým nezamýšľala. Za mňa to robili moji rodičia. Hlavne matka." Prekrútila očami.

"Nikdy si nemala žiaden sen?? Nechcela si byť v detstve princeznou alebo kozmonautkou??" Záporne pokrútila hlavou.

"Spomínam si, že keď som bola malá, naši cestovali do zahraničia. Navštívili veľa krajín, ale vždy ma odmietli zobrať zo sebou. Vraj by som tam len zavadzala. Odvtedy by som chcela precestovať celý svet." Zasnene sa usmiala, nefalšovane nadvihla kútiky úst a vycerila na mňa svoje biele zuby.

"To je pekný sen." Usmial som sa, keby len vedela, že ja som si už stihol splniť aj jej sen. 

"Možno sa raz splní." Oči sa jej zaleskli túžbou.

"Určite. A James ti bude robiť spoločnosť." Žmurkol som a opäť ju chytil za ruku.

"Ak nespraví nejakú hlúposť tak ako ja." Zašepkala skôr pre seba, ale vzhľadom ako blízko som pri nej sedel, som to počul aj ja.

"Myslíš si, že James bola chyba??" Od prekvapenia mi skoro oči vypadli z jamiek.

"To by matka opäť dosiahla čo chcela." Odvrkla.

"Potrat??" Prikývla.

"Vtedy ma vyhodila na ulicu." Oči sa jej zaplnili slzami, môj stisk ruky zosilnel.

"A čo tvoj otec?? Jeho to netrápilo??" Pýtal som sa ďalej.

"S otcom som si nikdy nebola blízka. Ani neviem prečo. Vždy to bola práve matka, ktorá mi pomáhala. Dúfala som, že tak spraví aj teraz. Ale asi toho mala už dosť." Trpko sa zasmiala.

"Viem, že to nebude príjemné, ale čo Matt??" Jeho meno som skôr zašepkal, už keď ho vyslovila prvýkrát, jej odpor voči nemu sa nedal neprepočuť.

"Naozaj neviem. Naposledy som ho videla, keď odo mňa odchádzal potom čo som mu oznámila, že som tehotná. Vieš čo je na tom najsmutnejšie??  Že vyzeral ako slušný chlapec. Tento fakt ma bolí najviac." Smutne sklopila zrak.

"To sa vôbec neozval??" Pomaly sa vo mne začal hromadiť hnev. 

"Nestáli sme mu ani za jednu úbohu sms-ku." Zašepkala.