Baby (SK)

10. Kapitola

"To nie je nič za čo by si sa mala hanbiť." Žmurkol som na ňu, keď som k nej pristúpil, prstami som jej za bradu zdvihol hlavu a pohladil ju po ružovom líčku.

"Môjmu otcovi to vždy príde smiešne." Smutne sa pousmiala. Zrejme, nemá pekné spomienky na svojho otca.

"Za to sa vôbec nemusíš hanbiť, zlato. Nie je to smiešne. Je to úplne normálne. Každý sa niečoho bojí. Niekto sa bojí tmy, niekto holubov a ty sa bojíš psov. Je to v poriadku. Skôr je smutné, že to tvojmu otcovi prišlo smiešne. Takto sa správny otec k svojej dcére nespráva." Povzbudivo som sa na ňu usmial a skôr než som si uvedomil čo robím, som k nej pristúpil ešte bližšie a svojimi perami prekryl tie jej.

  ...

Perami jej prechádzal po krku, hrýzol a sal jej tenkú a úžasne bledú, prekrásnu pokožku až pokiaľ sa jej tam nevytvoril červený fliačik, zatiaľ čo jej prstami masíroval stvrdnuté bradavky, ktoré pod tlakom jeho prstov tvrdli ešte viac.

"Si krásna." Zašepkal, prstami opustil jej stvrdnuté bradavky a do rúk chytil jej ružovkastú tvár, keď sa plnými perami prilepil na tie jej, opuchnuté z vášnivého bozkávania.

Keď si z jej pier ukradol dostatok bozkov na to, aby sa mohol opäť posunúť nižšie a skúmať nové a nové miesta, ktoré doteraz ešte nemal príležitosť preskúmať, sa perami presunul na jej ušný lalôčik, ktorý jemne poláskal. Znovu sa perami prilepil na krk, kde skopíroval svoje predošlé kroky a každý jeden fliačik obdarúval malým božtekom.

Keď už vybozkával všetky značky, ktorými si označil svoju lásku, priateľku, polovičku, spriaznenú dušu, opäť sa posunul nižšie, tentokrát na miesto, ktoré už preskúmal svojimi rukami . Do úst si zobral jej pravú bradavku zatiaľ čo ľavú žmolil medzi svojimi prstami.

Vykríkla, prstami sa zaboria do jeho vlasov, za ktoré ho silno potiahla, keď jej v zubách stisol bradavku, Nechcela len prijímať. Chcela aj dávať, tak isto ako dával aj on, ale nachádzala sa v stave, kedy len ťažko zvládala prijímať to čo on dával.

Rozmazľoval ju. Staral sa o ňu. O jej myseľ aj telo. Poskytoval jej potešenie o akom ani nevedela, že vôbec existuje. Chcel, aby vedela ako veľmi jej na nej záleží. Ako veľmi sa chce o ňu starať. Ako veľmi ju ľúbi.

A ona to vedela. Vedela, že ju má rád. Že ju ľúbi, a že tu pre ňu vždy bude, keď ho bude potrebovať. No vedela, že je preňho veľmi ťažké také niečo priznať lebo sa nechce zraniť. Vedela, ako veľmi ho bolí fakt, že to nedokáže priznať. Vedela, ako sa preto trápi. Avšak nevedela, ako ho z toho dostať.

Preto sa len s ťažkým srdcom pozerala na to, ako sa trápi a ako sa všetky jeho pokusy vyznania lásky skončia sexom. I keď tentokrát to bolo iné. Jeho činy, dotyky, úsmev, oči, ktoré žiarili šťastím jej naznačovalo, že teraz to nebude len sex, ktorý si obaja užijú a obom poskytne dostatočné uspokojenie.

Naposledy jej perami prešiel po bradavke, a keď ten istý postup zopakoval aj u druhej bradavky, opäť sa vrátil späť k jej ústam, kde si vymenili zopár bozkov, a potom s úsmevom zopakoval svoju trasu cez ušný lalôčik,  krk, kľúčnu kosť, prsia až k medzierke medzi prsiami, kde tiež zanechal zopár bozkov a presunul sa nižšie k brušku.

Božtek za božtekom venoval každému jednému rebru s vetou čo najviac na nej miluje. Od očí, úsmevu, kriviek až po jej povahu a činy. Nebol si ničím istý. Nevedel čo sa stane. Či s ním ostane alebo nie. Či ju ešte niekedy uvidí. Ale bol si istý jednou vecou. A vedel, že teraz je ten správny čas.

Tesne nad podbruškom sa zastavil a cestičkou, ktorou šiel dole sa vrátil hore. Na chvíľu sa zastavil pri pupku, do ktorého vkĺzol jazykom a s láskou ju tam pošteklil. Robilo mu radosť, keď videl ako sa prehýna od rozkoše, ktorú jej spôsoboval on. Šikovným jazýčkom ďalej postupoval cez prsia, krk, dokonca ani jej ušný lalôčik neušiel jeho perám, až sa na koniec dopracoval k tým jej sladkým perám.