Baby (SK)

7. Kapitola

V pekárni som kúpil niekoľko sladkých šišiek s marmeládou, pre mňa aj pre Maddy, a konečne sa vydal do nemocnice. Tam som sa dostal pár minút pred pol ôsmou, čo znamenalo, že mám ešte pol hodinu čas. Ale ja už som to nemohol vydržať, vzal do rúk škatuľku so šiškami a pomaly sa vkradol do nemocnice na tretie poschodie do izby číslo 245B.

Keď som potichu za sebou zatvoril dvere a otočil sa na Maddy, ktorá ešte sladko spala, škatuľu so šiškami som položil na nočný stolík vedľa postele a pomaly prešiel k malej postieľke, ktorá sa nachádzala z druhej strany postele, kde spal malý James. 

A tak som si prisunul k Maddyinej posteli stoličku, usadil sa na nej a po chvíli pozorovania jej krásnej a bezchybnej tváre, ktorý aj v spánku zdobil krásny úsmev, mi začala hlava klesať na postel, až som napokon zaspal. Zobudilo ma až príjemné škrabkanie vo vlasoch.

...

Ospato som vykukol spod rias a pozrel na vysmiatu Maddy. Zamračil som sa a nespokojne sa pomrvil na tom malom kúsku postele. Chcel som spať. Chcel som dospať tých pár hodín, ktoré som nenaspal v noci. Chcel som znovu zavrieť oči a nechať sa unášať krásnym snom, z ktorého ma Maddy svojimi jemnými a malými rúčkami vyrušila. A bol to práve Maddyin chichot, ktorý ma vyrušil z môjho ďalšieho pokusu o spánok.

"Neuraz sa, ale vyzeráš hrozne." Oboznámila ma s informáciou, o ktorej som už tušil a prstami mi prešla po veľkých kruhoch pod očami.

"To je to na mne až tak vidieť?" Zamrmlal som a pretrel si zlepené oči.

"Hm," zasmiala sa, keď som si zívol a neprítomne hľadel pred seba, "mal si rušnú noc??" opýtala sa a mne neuniklo, ako sa snaží zakryť pobavenie.

"Áno, ale nie tak, ako si myslíš." Prekrútil som očami snažiac sa zakryť svoju smutnú tvár. Možno keby mi na um nezišla tá hlúpa myšlienka o dieťati, bolo by mojim dôvodom na nedostatok spánku práve to.

"Čo sa stalo??" Spýtala sa už vážnejším tónom, zrejme snaha zakryť môj výraz nebola dostačujúca.

"Nič vážne. Nechcem ťa tým zaťažovať. Doniesol som raňajky." Usmievajúc sa, som do rúk zobral škatuľu so šiškami a položil ich na posteľ.

Nechcel som ju tým zaťažovať. Načo aj?? Neboli to jej problémy. Boli moje a ja som si ich musel vyriešiť sám. I keď som si istý, že to nebude také ľahké, ako si predstavujem. Vanessa síce vyzerá ako nežné žieňa, ktorým samozrejme ako každá žena aj je, ale sama o sebe je tvrdým orieškom. Toto nebolo prvýkrát kedy som okúsil tvrdosť nášho gauča. Zakaždým však dúfam, že to bolo naposledy.

Avšak Maddy mala svoje problémy, s ktorými sa musela popasovať, takže mi ani nenapadlo, že by som ju obťažoval tými mojimi. Hlavne nie, keď ona a malý James boli dôvodom našej hádky.

Jednoducho som jej to nemohol povedať. Všetko by mi vyvrátila a zakázala by mi ich navštevovať. A to som nemohol dopustiť.

Áno, poznal som ich sotva dva dni, ale neustále ma k ním niečo ťahalo. Niečo čo mi nedalo spať a nútilo ma to nad nimi premýšľať. Niečo, kvôli čomu riskujem svoj vzťah s Nessou. Nevedel som, ako presne mám to 'niečo' definovať. Nevedel som, či to je tým malým a ja osobne mám deti veľmi rád.

Alebo či je to tým, že som bol pri jeho pôrode. Nevedel som, či je to tou krásnou brunetkou, ktorá do seba momentálne pchá jednu šišku za druhou.

"Och, Liam, tie šišky sú skvelé. Ani si nevieš predstaviť, akú chuť som na ne mala." Spokojne zamľaskala a s chuťou zahryzla už do tretej marmeládovej šišky.