Baby (SK)

9. Kapitola

"Neviem ako to povedať. Jednoducho mi včera preplo a keď sme šli s Nessou na vec, tak zo mňa vypadlo, či si aj my nespravíme dieťa a celé sa to zvrtlo na veľkú hádku. Niall, ja som strašme zmätený. Odkedy som spoznal Maddy, mám ju neustále v hlave. Stále nad ňou rozmýšľam. Neviem sa nič iné sústrediť."

"Jednoducho ti učarovala."

"Ja to nechápem. Veď ju poznám ledva dva dni a už viem o nej toľko veci a správam sa k nej, akoby sme sa poznali celý život." Neveriacky som pokrútil hlavou. Čím viac som nad tým premýšľal, tým som sa vyše zamotával do svojich vlastných citov.

"Liam, tomu sa hovorí láska na prvý pohľad." Žiarivo sa na mňa usmial.

...

 

"Nie, nie, nie, nie!!  Tomu sa hovorí len chvíľkové pobláznenie. Všetko sa vyrieši. Maddy prepustia z nemocnice a ja ju a malého Jamesa už nikdy v živote neuvidím. Ja sa s Nessou sa zase udobríme, my začneme koncertovať a všetko bude okey. Žiadna láska, nič." Rýchlo som začal vrtieť hlavu na znak nesúhlasu.

"Liam, kamoš, poznám ťa už nejaký ten rok a viem, kedy sa ti niekto páči." Opäť sa na mňa usmial čím ma privádzal do veľkej neistoty.

Nebol som si istý, či má Niall pravdu. Či k Maddy naozaj niečo cítim, alebo to bolo len chvíľkové pobláznenie. Avšak, nebol som si ani istý tým, či je to naozaj len chvíľkové pobláznenie, z ktorého sa za pár dní, možno týždňov dostanem, alebo má to blonďavé stvorenie pravdu a ja k nej naozaj niečo cítim.

"Presne. Páčiť sa a ľúbiť, sú dve rozdielne veci." Protestoval som a snažil sa vyzerať pokojne, aj keď to vo mne vrelo.

Vďaka tejto jednej vete, ktorá mi neustále behala hlavou, odkedy ju Niall vyslovil, som bol na pochybách. Áno, mám Vanessu, super dievča, ktoré poznám už od škôlky, spolu sme vyrastali, chodili na základnú a aj strednú. Boli sme spolu každý jeden deň, trávili sme spolu veľmi veľa času až to bolo veľmi nápadné len na kamarátstvo.

Potom som však odišiel do X Factoru, Nessu som už nikdy nevidel a nahradila ju Danielle. Ale ako to už býva, hviezdy nám nepriali, a s Danielle to skončilo, aj keď sme ostali dobrí kamaráti. A keď som išiel na Vianoce domov, na letisku som sa zrazil s Vanessou a časom sme sa dali dokopy, a aj keď sa posledné týždne až nezdravo veľa hádame, ľúbim ju a nikdy by som jej neublížil.

Ale vetu, ktorú Niall, môj najlepší kamarát, brat, ktorý má vždy pravdu čo sa týka môjho partnerského a sexuálneho života, vyslovil, som nemohol len tak prehliadať. Maddy bola krásna, múdra a odhodlaná. Páčilo sa mi jej tak trocha rebelské správanie, vďaka ktorému sa postavila rodičom a vykašľala sa na školu.

Páčilo sa mi na nej, že sa nenechala len tak prehovoriť svojou vlastnou matkou, aby si nechala dieťa vziať. Páčilo sa mi, ako sa odhodlala a postavila sa vlastnému osudu, ktorý si pre ňu pripravil takéto krásne prekvapenie.

Nie každý je na dieťa stvorený. Nie každý sa oň dokáže postarať. Nie každý chce dieťa. Ale Maddy sa nezľakla, postavila sa svojim rodičom, nezľakla sa, ani keď sa na ňu vykašľal priateľ, otec malého Jamesa, a aj za cenu, že si bude musieť aj v ťažkom období zarobiť na živobytie, sa rozhodla si dieťatko ponechať a starať sa o ne sama.

A to ma na nej priťahovalo najviac. Ak si teda odmyslím ten krásny úsmev a veľké zelené oči plné nádeje, lásky a šťastia. Neustále v sebe nosila nádej, že bude všetko v poriadku, aj keď ani ona sama nevie, čo bude vlastne zajtra. To s akou nenahraditeľnou láskou sa pozerá na svojho prvého syna, Jamesa, To aká je pri tom šťastná. Tieto pocity vo mne vyvolávajú zvláštne city, ktoré si nedokážem vysvetliť, a ktorým sa tak veľmi bránim.