I'M NOT HUNGRY

Epilóg

Odomkla som dvere od bytu a vošla dnu. Privítala ma vôňa domova. Zhlboka som sa nadýchla, položila tašku na zem a vošla do kuchyne spolu s Lukom za mojím chrbtom.

V kuchyni sedela mama a keď ma zbadala, rozbehla sa ku mne a objala ma.

Zlatíčko, konečne si doma. Povedala a stisla ma v objatí.
Keď som sa odtiahla, začali mi tiecť slzy a rozplakala som sa.

Stalo sa niečo? Spýtala sa vystrašene mama.

Nie len, smrkla som, nič sa nedeje, len teraz to na mňa všetko doľahlo. Uvedomujem si, aké trápenie som vám spôsobila a veľmi sa za to hanbím. Mrzí ma to. Prosím, odpustíte mi to?

Zlatíčko, je pravda, že si nám dala poriadne zabrať, ale nič ma nepotešilo viac ako to, že žiješ a si zdravá. Sľub mi že už to nikdy neurobíš. Riekla mama.

Sľubujem.

Poď sem.
Mama roztvorila náruč a uväznila ma v objatí.

Všimla som si Luka, ktorý stál obďaleč, pozeral sa na nás a usmieval sa. Chytila som ho za ruku a stiahla k nám.
Tak sme tam stáli všetci traja, mama, ja a Luke a objímali sa.

Toto je úplný koniec tohto príbehu.
Úplne pre začiatok vám chcem zo srdca poďakovať za to, akí úžasní ste.
Vaše komentáre ma nesmierne tešia a z každého votu mám veľkú radosť.
Tento príbeh som písala rok a vy ste celý rok vydržali so mnou a s týmto príbehom.
Dosiahol veľa votov a videní, čo je neuveriteľné.
Keď som začínala písať tento príbeh, dúfala som, že tu budú aspoň dvaja ľudia, ktorí budú čítať tieto kapitoly.
Ale teraz keď sa pozerám koľko vás tu je, tečú mi slzy od šťastia a nemôžem tomu uveriť.
Robíte mi nesmiernu radosť.
Neviem kedy sa pustím písať ďalší príbeh, dúfam čo najskôr, keď dostanem nejaký dobrý nápad.
Uvidíme sa opäť pri ďalšom príbehu a dúfam, že vás zaujme aj ten.
Tak sa zatiaľ majte.
Prajem vám ešte krásne prežité sviatky s rodinou a kamarátmi.
Krásne Vianoce a Nový rok, nech je ešte krajší ako bol tento.
Ahojte❤