ZOMRI (Dokončené)

Zomri: Kapitola 1.

Hell-o Travel

Všetko sa začalo hyper-bizarným pohovorom, na ktorý som sa dostala omylom. Skončila som strednú školu a nič ma nebavilo. Takže ísť na výšku, ma vlastne ani nenapadlo. Možno o rok. Ak ma osvieti. Lebo zatiaľ len tma. Bývala som len s tatom, v malom tmavom byte a naša finančná situácia, bola rovnako tmavá, ako náš byt a moja budúcnosť. OK. Takže keď nie výška, tak job.

Lenže aký? Ako väčšina ľudí po škole, som nevedela dokopy nič. Navyše som bola rozhodnutá, ísť robiť len niekam, kde budem môcť nosiť rifle, nebudem musieť chodiť mestskou a nebudem musieť komunikovať s ľuďmi. Kúpila som si noviny, vošla do kaviarne, kúpila si kapučíno a začala si prezerať inzeráty. Bolo ich málo.

Ale jedna ponuka ma zaujala a nebolo to ani ďaleko. V jednom z hotelov, hľadali na leto študenta/študentku, ako animátora do detského kútika. Do hotela, som sa z domu mohla dostať peši a komunikovať s malými ľuďmi mi neprekážalo. V škole som nemala žiadne kamošky a mimo nej tiež nie. Bolo to tým, že moje najobľúbenejšie slovo bolo: ZOMRI. Opakovala som ho v škole dovtedy, dokedy sa so mnou už nikto nebavil a tak som tak nejako dúfala, že na malých ľudí to zaberie tiež.

Tato odchádzal z domu čoraz častejšie a čoraz na dlhšie preč. Z odkazov, ktoré mi nechával, aj s peniazmi na jedlo, som sa toho moc nedozvedela. Ale zas, my sme nikdy neboli, ktovie ako ukecaný.

Z kaviarne som išla priamo do hotela. Pred konferenčnou sálou, kam ma z recepcie poslali, stál húf sliepok. Všetky vyzerali staršie a žiadna z nich nemala na sebe rifle. Vlastne všetky vyzerali, ako keby prišli na casting pre modelky a nie na pohovor, pre babysitterky. Došlo mi, že niečo nesedí. Ale kým som sa stihla vytratiť, z konferenčky vyšla nízka, nesympatická ženská. Zatlieskala, asi aby si získala pozornosť hydiny a požiadala nás, aby sme sa presunuli do vnútra. Vraj tam bude prebiehať prvá, písomná časť pohovoru.

Nevedela som čo urobiť, tak som neurobila nič. Nechala som sa unášať prúdom do vnútra, sadla si do zadnej lavice a čakala, čo sa bude diať. "Zlá žena" nám rozdala formuláre. Ja som si ešte ani neprečítala hlavičku, keď ostatné baby už zúrivo vypĺňali jednotlivé časti dotazníku. Rozhodla som sa,  radšej sa nedívať okolo seba, ale pred seba a zistiť, čo tam vlastne treba napísať. Hlavička s trblietavým logom ma zaujala. Bolo v nej napísané:

"Hell-o Travel, ťa víta. Staň sa jednou z nás." Totálka grc. Tak som to "o" najprv vyfarbila a potom mu dokreslila svätožiaru.

Nízka zlá žena si všimla, že nič nepíšem, tak na mňa zazrela. Blee, choď si kontrolovať predné rady, alebo... No to je jedno. Nemala som odvahu povedať, že tam vlastne vôbec nepatrím a job v Hell-o travel, mám niekde.  Začala som teda vypĺňať, ten ich idiotský formulár.

Priezvisko a meno. Hm. S priezviskom LOST a menom River... No, uchádzaj sa o job... Blbý začiatok, aj keď "lost" som bola na celej čiare. Tak som vytiahla Améliu. Moje stredné meno, ktoré som nenávidela.

Adresa, mobil preskočíme. Trestný register... To asi tiež.

Ďalej, bol formulár rozdelený do 3 častí: 1/ Aké sú vaše očakávania. 2/ Aké sú vaše silné stránky a 3/ Čo by ste  v HT chceli dokázať. A posledná, akože asi doplňujúca otázka ma rozosmiala. Tak som ju vyplnila ako prvú. Že, čo by som povedala svojmu šéfovi ako prvé. Jasné, že ZOMRI.

Všetky baby furt len písali, tak som sa premohla a zhrnula svoje očakávania.

- Chcem nosiť rifle

- Chcela by som robiť v noci

- Nechcem pracovať s ľuďmi

- Chcela by som hojdačku namiesto stoličky

K dvojke som napísala:

- Mám neskutočne rozvinutú fantáziu, ktorá mi veľmi dobre nahradí, nedostatok skúseností v čomkoľvek, čo by som pri svojej práci mohla potrebovať.

Posledná bola najľahšia. Čo by som v HT chcela dokázať. Ako, to sa pýtali všade. Tak som dala tú motivačnú blbosť z internetu. Chcela by som sa dostať do Hell  "-o travel managementu", som už nestihla dopísať. Tá blbá harpya z HR, mi vytrhala z ruky pero aj papier, že "končíme". Škoda. Akurát ma to začalo baviť.

Vrátila som sa teda späť na recepciu a spýtala sa na miesto babysitterky, kvôli ktorému som pôvodne prišla. Chvalabohu, bolo už obsadené.  Ako úprimne? Povedať malým ľuďom, "ZOMRI" ich mohlo, akurát tak rozrevať. A ja mám rada ticho.

Malá zlá žena si vypočula môj rozhovor s recepčnou a divne sa na mňa pozrela. Harpya. ZOMRI.