ZOMRI (Dokončené)

Zomri: Kapitola 6.

Primabalerína

Nemohol som uveriť, že to Satanča na mňa NAOZAJ, vyskúšalo prsteň. Ale bolo príliš skoro a v podstate ma to skôr pobavilo, ako naštvalo. Marlow ju už... No všeličo. Pokiaľ to znamenalo, že pritom bude kričať, plakať a potom asistovať tak ako má, detaily som nepotreboval. 

Vstal som, aby ma kŕdeľ Evelín mohol umyť, obliecť atď a tú čo ukázala Amélii cestu k mojím izbám, odsúdil na dva mesiace vymetania diabla. Evelínam sa totiž, nedala odtrhnúť hlava. Práve som kontroloval svoj dokonalý vzhľad, keď... No moment. „Ameeeeeeeeelia", zahučal som úplne mimo seba. Hell si robíš srandu. Ona si vzala... moju motorku. Dekrét: Chcem návrh najbolestivejšieho a najdlhšie trvajúceho mučenia v histórii Pekla. Víťaz dostane, čo si len zažiada. Výnimky: Opustiť Peklo, atď.

„Sizyfos, najlej. Fuj, toto čo je za des." Okamžite som ten hnus vypľul.

„Slečna nariadila vyprošťovák, Vaša Milosť."

„Slečnu pri najbližšej príležitosti... "

„Spomínala to. Vraj, ste to už raz urobil."

„Sizyfos, neser ma, lebo tak rýchlo budeš späť pri svojom balvane, že..." 

„Aj to hovorila. Vraj, ak budete moc vyvádzať, mám vám naliať toto, Vaša Milosť."

„Čo je to."

„Slečnin tajný recept."

Ovoňal som to a voňalo to vážne divne. Tak nejako pekelne pekne. „Chce ma otráviť?"

„Áno, Vaša Milosť, ale vedela, že vás to napadne."

„Daj to sem." Odpil som si a fakt skoro zomrel. V miešaní drinkov, bola virtuóz.

Usadil som sa na trón, vychutnával si svoj drink, už asi tretí a pritom si čítal návrhy, ako moju asistentku, čo najdokonalejšie umučiť. Samá nuda. Ako tu už fakt nemá nikto lepší nápad ako rezanie, pílenie, nabodávanie, sťahovanie z kože, drvenie a pálenie? Aj keď vypichnúť jej oči a zašiť ústa, neznelo úplne zle... Aspoň, by už nebola drzá. Ale prepichnutie ušných bubienkov neprichádzalo do úvahy. Ako si ju potom zavolám? Aj keď, to ignorovala aj teraz. Dal som, ale svojím ľuďom ešte druhú šancu.  Či aspoň prevedenie bude originálne. No luck. Predtým ako vypustili dušu som skontroloval, či dosť trpeli. A nie... Ani počas mučenia dosť nerevali. Aj keď, to bolo asi tým, že som im to zakázal. 

„Však urob to isté ako prvý deň." Angelique sa mi znudene zosunula na kolená. „Vtedy vrieskala horšie, ako ten dekoratér, keď som mu odtrhla kus stehna." 

„Angie, mám svojho víťaza. Čo za to?"

„Ako vždy. Teba."

„Čo by som pre teba neurobil. A budem mučiť ja teba, alebo ty mňa?"

„To si ešte rozmyslím. Tak zajtra."  Veľmi neslušne ma pobozkala a zoskočila mi z kolien. Pri odchode sa ešte obrátila. „Prípadne jej ohol hlavu a ostrihaj mihalnice. Alebo jej daj na čelo vytetovať matriošku, alebo pokemóna. Alebo..."

„Bloody Hell, to čo ti urobila? Lool. Aj ty si to podpísala." Hodila znechutený ksicht a zmizla. Samozrejme, kto iný ako vytočená ženská, by vedel vymyslieť pre tú druhú, dokonalé peklo. Zrazu som mal taký zoznam, že som Améliu mohol mučiť skoro tak dlho, ako som si prial.

„Syzifos, to chce šampanské." 

Améliinu zen izbietku som zmenil na luxusné super spá, také cheezi, že aj Hell-o Kitty by sa z toho zbláznila. Dal som vyhádzať všetko jej oblečenie a hárem dodal novú kolekciu. Devlish.

Moment. Prišla mi SMSka od Sebastiána. Správa z Vlkolandu. „Ja svoju asistentku milujeeeeeem."

„Naozaj, Vaša Milosť?"

„Nalej a nevyzvedaj. Zbavila ma toho, toho.... No to je jedno čo." 

Zaskočil som k Poppy po detaily a obed v "tráve". Si nepamätám, kedy som sa tak narehotal. A nebolo to tými jej mega jointmi. Idylku v maryláne, prerušila až ďalšia Sebastiánova SMSka.  Asi radsej prid. Vytocila Marlowa tak, ako to ani ty nedavas. Sme v Krystalovej rakve. 

Tak som sa premiestnil. Namiesto ďakujem, že si ma prišiel zachrániť, prevrátila očami, že „Fakt ZOMRI. Nepotrebovala som tvoju pomoc. Práve som Lokimu chcela navrhnúť sex on the beach." 

Dal som vypratať bar. Prázdny bol v sekunde.

„Ha?"

„Ten drink. Si všetko pokazil. Som frustrovaná."

„To ťažko. Alkohol premieňaš na vodu a to je moja milá vážne hriech."

„Sľúbila som tatovi, že až do 18tky nebudem piť alkohol. Tak premieňam. Už len dnes." 

„No moment. Na HR.."

„Klamala som. Ale, len o pár dní."

„Tak teraz, už mám vážne chuť odtrhnúť ti hlavu." Nahodil som devil face. A ona nič. Naopak. Prvý krát sa na mňa oslňujúco usmiala.

„Fakt? Takže sa môžeme pobiť my dvaja?"

„Nie, Amélia. Keby som ti chcel odtrhnúť hlavu. Žiadna bitka by nebola. Proste by si za sekundu ležala na zemi. Bez hlavy." Skoro sa rozplakala. Prevrátil som očami. „OK. Tak si udri."

Nezaváhala ani sekundu. A to čo dala... To som ešte nevidel. A videl som toho už veľa. Ale v jej podaní, mal ten kop gráciu labutieho jazera. Keby som bol človek, tak ma zabije. Ale... ona svoj develish kop zastavila, tak 3 milimetre odo mňa. Hm. Povieš jej, daj sexi pózu a ona dá brontosaura. Povieš jej udri si a ona dá primabalerínu... Len som dvihol obočie.

Zamrkala a otrčila pusu. „No fun. Nevrátil by si mi to. Loki, hej."

„Loki by ťa... No to je jedno, čo. Ide sa domov."

Odpojil som sa od nej kúsok pred jej izbou a vychutnal si jej vreskot, keď do nej vošla. Podľa rachotu, čo sa odtiaľ ozýval, to tam pravdepodobne zdemolovala na totálku. A potom bolo ticho a ona už len mučila prsteň, aby získala naspäť svoju zen svätyňu.

Zaskočil som so Sebastiánom na pár drinkov a po ceste späť, sa mi zachcelo pohúpať sa na Amélinej hojdačke. Syzifos mi podal drink na dobrú noc a dečka ma s láskou prikryla. Amélia sa pomrvila v spánku, čo spôsobilo, že sa z nej  plazopes skoro zošmykol. Zachytil sa výstrihu jej nočnej košele a no do p... (ekla). Naklonil som sa nad ňu. Amélia otvorila oči, niečo ma šialenou rýchlosťou odhodilo, až na opačný koniec paláca a posledné čo som počul bolo ZOMRI.