Dievča s mladým srdcom ✔

<| 8. |>

Bohaboj zavrel dvere, bol asi o dvadsať centimetrov vyšší než Briala, čiže bol celkom nízky na to že bol chlapom čo mávajú tak dva metre.

„Pawla ma po teba poslala. Aha, dala mi aj za to koláč!" ukáže dievčati malú sušienku, nie väčšiu ako jej dlaň.

„Hm..." kráčala skleslo chodbou rovno do kuchyne. Bohaboja zavolala Zdislawa ktorá potrebovala premiestniť pacienta ktorý zomrel a zakopať ho...

Briala sa vôbec nečudovala, nemala z mŕtvol strach. Bodaj by mala, keď nejaký čas zostala v jame s hnijúcimi telami. Dokonca sa ani smrti nebála.

Teraz keď je v dome, pri lese kde nikde nič na nich neútočí, cíti sa...zbytočne. Najradšej by išla niekam na túru ale... úplne najradšej by išla s Kaiom. Nech by to bolo aj na smrť.

„Uh!" narazí do Pawly čo niesla koláč ktorý chcela dať akurát do trúby. Len tak-tak to udržala.

„Briala! Dávaj pozor!" prejde ku trúbe a vloží ho do nej. Opráši si ruky a pozrie na Brialu. Pousmeje sa, „Čo ty zmoknuté kuriatko? Pozhovárala si sa s Mirkewom?"

„Nevolám sa tak," sadne si na stoličku za drevený stôl, „S čím mám pomôcť?"

„Oškrabaj zemiaky. Tu máš kôš so zemiakmi a budeš to robiť..."

„Ja viem ako sa to robí. Mama ma to stihla naučiť." vyhrnie si rukávy a začne sústredene škrabať šupku zo zemiakov. Pawla zatiaľ nakrája mrkvu a petržlen.

„Prečo mi nechceš veriť?" obráti sa na Brialu ktorá nepohne ani o trochu pohľadom od zemiaku, napol hotového.

„Ani ty neveríš mne. Tak prečo by som ja mala tebe?" povie sucho Briala a vhodí zemiak do vody.

„Hovoril mi, že si ako býk tvrdohlavá..."

To Briala hlavu zdvihla, „Kto?!"

„Aj keby som ti to povedala, neverila by si mi. Tak načo..." povie na oko nezaujato Pawla, avšak trochu ňou heglo, keď videla ako v rukách drží nôž.

„Vedela by som ti pre tú informáciu...." hovorí desivo, no jej ústa sa zavrú potom ako dostane poriadny záhlavok od Zdislawy o ktorej vôbec nevedela že tam prišla. Nôž pustila, uchmatla ho Pawla a uložila na miesto po umytí.

„Dieťa," prisadne si ku nej Zdislawa a pozerá sa jej do očí, „ak nemieniš zmeniť svoje drzé a brutálne správanie, tak ťa vyhodíme. Bez ohľadu na to čo nám všetko tí muži hrozili."

„Súhlasím..." pritakne Pawla a oprie sa o linku.

Ale čo povedali?!

Postaví sa, všetky jej pohyby bolia ale nechce na ne stále myslieť...

„Počkaj Briala kam i...." natiahne ruku za ňou ale na to ju aj pritiahne. Zdislawa mlčala.

„Budeme to mať s ňou ťažké... Ale to nám tí chlapi hovorili... avšak keby ktokoľvek zažil to čo ona... bol by rád že je pri zmysloch." vzdychne Zdislawa a požiada Pawlu aby sa posadila a pripravila masť pre chorého Mirkewa.

Pawla si zaspomínala pri príprave na slová čo jej vlastne ten Kai povedal, „Bude protestovať potom ako zistí že sme odišli. Bude nás chcieť taktiež nájsť ale nepúšťajte ju z dohľadu. Má výcvik, vedela by nás vystopovať a poprípade aj nájsť podľa miesta kam sa vydáme." povie Kai pozerajúc von oknom, Diňa mal smutný pohľad, ukazovalo to že nechcel odísť s Kaiom no nechcel nechať svojho druha samého napriek tomu že samotármi boli obaja.

„Je tvrdohlavá, protivná a keď sa raz postaví za niečo tak si za tým stojí...Je však inteligentná a všímavá, veľmi mrštná a dokáže sa rýchlo učiť..."

„Prečo chcete už teraz odísť? Ste ešte predsa zranený..."

„Som už v poriadku... môžem vám zveriť jednu prosbu, Pawla?" ukáže na Diňu a ten jej podá dva listy. Ona ich prevezme a prečíta si meno od koho a pre koho to je. Od Kaia pre Brialu.

„Je to mladé dievča ktoré to ďaleko dotiahne. Naučte ju byť tou krehkou žienkou, ukážte jej opäť ľudskosť, Pawla."