Z pohľadu Rose:
Utekala som čo najrýchlejšie domov.
Takže takto to je? Môj vlastný otec mu povedal aby sa tváril, že ma má rád len aby ho trénoval? Vydieral ho! A on to proste prijal. Justin sa celý čas tváril, že ma má rád ale pravda bola iná. A to som si už začínala pomaly myslieť, že sa naozaj zmenil. Že sa v ňom niečo zlomilo a naozaj ma má rád. Aj ja som ho už mala rada. Ale teraz....musím prehodnotiť situáciu.
Justin mi klamal rovno do očí, bezpochyby. A to ma ranilo najviac. Zabuchla som dvere od domu a nahnevavá, smutná a zúfalá som vybehla po schodoch do mojej izby. Ignorovala som hlasy mojej mamy a babky na to, kde som bola a prečo som nahnevaná. Chcela som byť sama.
Ľahla som si na posteľ a hlavu vopchala do mäkkých vankúšov. Chcela som kričať, vrieskať a rozbíjať veci ale nemohla som. Ak by som teraz začala rozbíjať veci, mama by ma zabila. A kričať do vankúša nevládzem. Otočila som sa, zlomenú nohu v sadre som nechala voľne visieť z postele a ticho som pozerala na strop. V tejto chvíli sa zdal viac ako zaujímavý.
Ale moje tiché a pokojné premýšľanie nad tým ako sa mi v posledných týždňoch pokazil život jednym idiotom, prerušilo tiché klopanie na okno. Teda...aby som bola presnejšia, niekto hádzal kamienky na moje okno. Postavila som sa a šla sa pozireť kto to je. S malou dušičkou som si priala aby to bola Connie. Potrebovala som sa niekomu vyrozprávať. A kedysi sme mali taký....zvyk. Večer sa jedna z nás vytratila z domu a tej druhej hádzala na okno kamienky. Ale teraz som vedela, že to ona nebude. Pretože je pravdepodobne s Danielom. Aspoň si to myslím. Super...už aj ona ma vymení za chlapca?!
Odtiahla som závesy a pozrela sa, kto stojí pod oknom. Pohľad mi padol na usmiateho Jacea. Čo tu preboha on robí?!
"Jace? Čo tu robíš?" zakričala som keď som otvorila okno. Jace sa len potichu zasmial a začal liesť po strome až kým sa neocitol v mojej izbe. Okno som zatvorila a hľadela na neho. "No...povedala si, že môžeme začať odznova. A ja som sa dlhšie neukázal tak som si myslel, že by som mohol prísť. Ale ak idem nevhod tak ja pôjdem." pokrútila som hlavou. Vedela som, že svoje rozhodnutie neskôr budem ľutovať ale ja som potrebovala niekoho pri sebe. A zjavne to vyšlo na Jacea. Pritiahla som si ho k sebe a tuho ho objala. Cítila som sa lepšie a ani by som sa tak cítiť nemala. Nie pri ňom. Veď ma prenasledoval, je to polovičný kriminálnik a pravdepodobne ho hľadá polícia. Aj keď pevne verím, že s ňou má už pokoj a všetok trest si odpykal.
"Čo to do teba vošlo? Nikdy si nič také nespravila. Nie žeby som nebol rád ale...."
"Teraz na to mám patričný dôvod Jace. Môš pravdu nikdy som to neurobila ale keď už máme začať odznova tak treba urobiť prvý krok." videl, že ma niečo trápi. Pretože na mne bolo vždy vidieť keď ma niečo trápilo. A ja som to nemala rada. "Čo ti je, Rose? Alebo čo sa stalo?"
"Môj otec vydieral Justina aby sa tváril, že ma má rád kvôli tomu, že mi zlomil nohu." vysypala som zo seba a sadla si na posteľ. No potom ma napadlo..................
"Ja som si myslel, že ten Justin je tvoj priateľ. Vieš, hovorila si to." zamračil sa. Teraz som dostala šancu mu to celé objasniť. A to som sa chystala urobiť. "To celé je len divadlo kvôli babičke. Vieš, je na návšteve a vždy chcela aby som si skoro niekoho našla a mama jej povedala, že niekoho mám aby ju potešila. A mňa nenapadol nikto iný než Justin."
"Mohla si povedať moje meno. Ja by som si rád zahral tvojho priateľa." zasmial sa a ja s ním. Bolo to vtipné. Ale nie až tak veľmi. Jace chcel vždy čosi viac. Ale ja som mu viac nemohla dať. Raz som ho nenávidela, teraz začíname odznova takže by to bolo príliš skoro ale je tu ešte jeden dôvod. Neviem prečo ale niečo ma nepustí. Moja myseľ je naladená na Justina, na to ako som si za tie týždne zvykla byť s ním pretože som musela a aj napriek nenávisti som ho dokázala mať rada. To ma k Jaceovi nepustilo. Ale potom som si spomenulana to, že to celé Justin len hral. A bolo mi znova nanič.
"Vtedy sme sa nemali radi, pamätáš? Teda, ja som ťa nemala rada lebo si ma prenasledoval a robil si mi zo života peklo."
"A teraz ma už máš rada?" nevedela som, čo mu mám na to povedať. Necítila som sa na to, že by som ho už mohla mať rada. Že by som zabudla na to, čo robil. Na to nezabudnem zrejme nikdy. "Je to čerstvé. Pochop ma, chcem čas. Ale už to je medzi nami lepšie, myslím." usmiala som cez môj pochmúrny výraz v tvári. Jace prikývol na znak toho, že ma pochopil a podišiel k oknu.
"Kam ideš?" opýtala som sa ho prekvapene. Otočil sa mojim smerom a ja som stála čelom k jeho modrým očiam. Boli modré ako jasné more. A boli prekrásne. ace bol celý krásny, len keby sa tak v miulosti nesprával. Vo veľmi, veľmi blízkej minulosti.
"Domov." odvetil jednoducho a pri tom pokrčil ramenami. Ja som sa ale zamračila. Nechcela som aby tak skoro odišiel.
"Prečo? Nie si tu dlho. Ešte môžeš ostať, Jace." zvesila som ramená a postavila sa z postele. Pomalým krokom som prešla k nemu a chytila ho za rameno.
"Ale áno, musím, Rose." nechápavo som sa na neho zahľadela.
"Nie nemusíš." zasmiala som sa na odľahčenie situácie. Celé mi to prišlo divné. Vždy chcel byť v mojej prítomnosti ale teraz zrazu odchádza po pár minútach so mnou? Čo sa s ním stalo?
"Dávam ti čas, Rose." zvesil moju ruku dole z jeho ramena. "Ale...prikývol si, že si ma pochopil, tak čo? Áno, chcem čas ale to neznamená, že sa teraz nesmieme vídať. To predsa nedáva zmysel!"
"Ale áno dáva. Dám ti času koľko len chceš. Vždy keď ma budeš potrebovať, budem tu. Sľubujem. Ale teraz musím ísť."
"Ja ťa potrebujem teraz. Potrebujem niekoho pri sebe a neviem prečo ale chcem mať pri sebe teba. Už ma tak dokonale poznáš niekoľko rokov, Jace. Chcem sa s niekym porozprávať o živote a tak. Jace, nechoď. Neblázni." predniesla som zúfalo. No...nie tak zúfalo, ako skôr zmätene. Niekedy som zmätená sama zo seba. "Naozaj ma teraz potrebuješ, Rose? Alebo potrebuješ Justina?"
"Čože?" nevedela som, kam tým mieri. Prečo by som teraz potrebovala JUstina keď ma tak veľmi a hlboko sklamal?! Toto tiež nedáva zmysel. V poslednej dobe nedáva zmysel absolútne nič!
"No tak. Vidno, že ti na ňom záleží ale niečo ti poviem. Nech sa snažíš akokoľvek ho nenávidieť, ešte viac ťa to k nemu tiahne. A ešte viac to na tebe vidno." usmial sa a otvoril okno. Zamával mi na pozdrav a zmyzol do ulíc New Yorku.
Mal Jace o tomto pravdu?
Nová časť!!!!! A už sa tu objavil po dlhšej dobe aj Jace. A nebojte sa...on sa tu bude ešte veľa krát vyskytovať. A v najbližších kapitolách to bude hlavne on! Áááá........aké máte názory na časť? Páčila sa vám? Mne teda nie -_- Podľa mňa je dosť odfláknutá pretože som ju písala narýchlo, ale nevadí :DD Budem rada za každý koment a vote :3
