Nina si v predchádzajúcich vzťahoch aj zamestnaniach zažila mnoho sklamaní. V novej práci a s novým priateľom sa pokúša začať odznova. Cestu jej však skríži kolega Matúš, ktorý jej život obráti naruby. Nina bude musieť čeliť niekoľkým dôležitým živo...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Dni bežali jeden za druhým a ja som bola v tom stále viac zapletená. Zapletená v mojich vzťahoch, pocitoch a myšlienkach. Zapletená s dvoma chlapmi. Zmätená a vnútorne nespokojná sama so sebou. Hovorím vnútorne, pretože inak som si to celkom užívala. Mala som všetko, čo som potrebovala. Čo mi nedokázal dať Alex som našla u Matúša. S Alexom sme sa stále viac hádali. Okrem toho, že nami lomcovala jednotvárnosť, ktorá v poslednej dobe akosi ovládla náš vzťah, tu bol ešte iný problém. Alex neustále dostával zvláštne telefonáty od utajeného čísla. Hlas mu vždy oznamoval, že som s niekým iným, že ho podvádzam a že mi nemá veriť. S Matúšom sme sa skrývali ako sme vedeli a ja som to nechápala. Akoby to bol niekto blízky, kto o nás vedel! Máme snáď v okolí nejakého zradcu?! Začínalo to naberať na obrátkach a ja som nerobila nič iné, iba sa obhajovala. Bolo to jedno klamstvo za druhým. Viete ako sa hovorí, že čo oči nevidia, to srdce nebolí? V našom prípade to akosi neplatilo. Ten stalker nás totiž musel prenasledovať. Občas som mala pocit, že Alex je informovaný o každom mojom kroku. Viackrát sa mi stalo, že keď som išla sama niekde po ulici, musela som sa neustále obzerať za seba a všade navôkol, pretože som mala pocit, že ma niekto prenasleduje. Povedala som o tom aj Matúšovi, no nevedeli sme prísť na to, kto by niečo takéto dokázal. Ani to nám však nezabránilo v tom, aby sme sa ďalej stretávali. V práci sme sa opäť rozdelili každý na svoje miesto, pretože tú veľkú zákazku sme už dokončili a opäť sme sa vrátili k normálnemu módu práce – nie vo dvojiciach. Avšak po práci sa vždy našiel nejaký čas na to, aby sme sa spolu niekam zašili a odovzdali sa jeden druhému. Sľub, ktorý sme si dali pred časom vtedy v bare, sme z polovice stále dodržiavali. Bolo to veľmi zvláštne, pretože bozky, objatia a spoločné chvíle nám problém nerobili. Dohodli sme sa ale, že k ničomu viac dôjsť nemôže. Aspoň to tak bolo naozaj vzrušujúce. Boli sme kamaráti s menšími výhodami.
„Tak? Čo ideme robiť?" Sadla som si na obrovský gauč a batoh pohodila vedľa seba. Matúšov kamarát Juraj (ten, ktorý chodí s mojou „obľúbenou" Sašou) nám požičal svoj byt. S Matúšom boli až príliš dobrí kamaráti a preto o nás vedel všetko. Samozrejme, mlčal ako hrob.
„Čo len chceš!" Zamkol dvere do bytu, kľúče hodil na skrinku na chodbe a s úsmevom sa ku mne približoval.
„Pozrime si nejaký film. Ja viem, je to trápne klišé, ale ja by som si rada niečo pozrela." Navrhla som a urobila som si pohodlie na gauči.
„Okej, ako myslíš. Na kľúči mám zopár dobrých filmov... aký žáner si predstavuješ?" Vybral z vrecka na nohaviciach malé zelené usb-čko a strčil ho zozadu do televízora. Zobrazilo sa tam niekoľko názvov filmov rôznych žánrov. Mne však do očí padol jediný.
„Friends with benefits?" Zasmiala som sa.
„Mám rád ten film." Uškrnul sa a ovládačom stlačil prehrávanie filmu.
Sadol si vedľa mňa a chytil ma za ruku. Preplietol svoje prsty pomedzi moje a pozrel sa mi do očí. Stretli sa nám pohľady a ja som vedela, ktorá bije. Zasnene sa na mňa zahľadel a obdaril ma vášnivým bozkom. Pekný úvod filmu.
