18.

329 48 6
                                    

Vyšla som von z budovy

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Vyšla som von z budovy. Alex ma tam už čakal, ako obvykle, opretý o svoje namakané červené fáro. Z jeho neutrálneho pohľadu som nedokázala vyčítať absolútne nič. U mňa to však bolo jasné. Keby mi niekto v tejto chvíli odmeral tlak, tlakomer by asi explodoval. Tep som si cítila aj za ušami. Nesmelo som podišla k nemu. Srdce sa mi išlo prebiť von z hrude. Nedokázala som mu povedať ani prosté ahoj.

„Poď," mávol hlavou smerom k autu, aby som nastúpila dnu. Nastúpila som. Stále som bola ticho a s obavami som čakala, čo z neho vylezie.

„Prepáč. Naozaj mi v prvom rade prepáč to, ako som sa k tebe v poslednej dobe správal. Ja viem, že niektoré veci sa odpúšťajú ťažko, ale skús ma pochopiť. Mám toho veľa, prominentní klienti na mňa stále tlačia a ja potom neviem, kde mi hlava stojí a som nervózny, čo vždy schytáš ty. Mrzí ma to," rozrozprával sa a ja som iba s údivom počúvala, pretože zatiaľ to stále bolo iba o ňom a jeho ospravedlňovačkách a vysvetľovačkách.

„A teraz k tej druhej záležitosti. Celé mi to vôbec nedošlo, až kým som nezazrel v tej sprostej správe na konci písmeno A. Ak si to tušila, tušila si správne. Určite je za tým všetkým Alexandra a ja ti prisahám, že ak s tým v blízkej dobe neprestane, pôjdem najprv k operátorovi zistiť komu to neznáme číslo patrí a potom priamou čiarou rovno na políciu." Srdce sa mi opäť silnejšie rozbúšilo, keďže Alex sa začal nebezpečne približovať k téme, ktorej som sa tak bála. Zarazilo ma aj to, ako tú mrchu nazval krstným menom. Moje podvedomie sa mi snažilo vsugerovať, že to má znamenať jedine jedno – že má Alex Sašu totálne na háku a to, čo stvára ho viac než štve.

„No a aby som sa dostal k podstate. Len mi povedz, kto je ten chlap a prečo ste sa objímali. Ja viem, že máš teraz tisíc dôvodov ma nenávidieť a byť na mňa totálne nahnevaná, ale toto by som si fakt rád vyjasnil." Okej, tak sme sa dostali napokon aj k tomuto. A ja som jednoducho zo seba vysypala to, čo mi aktuálne napadlo. Snažila som sa pôsobiť dôveryhodne a suverénne...

„To je môj kolega z práce. Išla som domov z kaviarne, kde som bola s Luciou a keď som sadla do autobusu, prihovoril sa mi spoza chrbta a úplne normálne sme sa na privítanie objali, obaja prekvapení, že sme sa tam stretli." Ostala som takmer bez dychu, keďže som to zo seba vysypala na jeden šup.

„Prepáč. Prepáč, že som o tebe čo i len na sekundu zapochyboval," zosmutnel. Cítila som sa ako totálna špina, no na druhej strane mi táto situácia vcelku vyhovovala. Keď ma chytil za ruku, zrazu som opäť mala pocit, že mu jednoducho nedokážem povedať zbohom a ostať s Matúšom. Špina. SOM HNUSNÁ ŠPINA!

„Kašli na to. Saša sa nás proste snaží rozdeliť."

„A my jej nesmieme dovoliť, aby sa jej to podarilo!" Povedal suverénne, so značnou dávkou hnevu v hlase.

„Presne tak," usmiala som sa naňho. V skutočnosti som sa však usmievala preto, že som bola rada, ako táto debata dopadla. Zo srdca mi spadol taký balvan, že by rozbil snáď celé nákupné centrum, okolo ktorého sme práve prechádzali.

Hra s ohňomWhere stories live. Discover now