Nina si v predchádzajúcich vzťahoch aj zamestnaniach zažila mnoho sklamaní. V novej práci a s novým priateľom sa pokúša začať odznova. Cestu jej však skríži kolega Matúš, ktorý jej život obráti naruby. Nina bude musieť čeliť niekoľkým dôležitým živo...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Miláčik, si už hotová?" Kričal na mňa z chodby svojho veľkého bytu Alex, nervózne si podupkávajúc nohou o mramorovú podlahu.
„Hneď som pri tebe!" Zakričala som mu naspäť z kúpeľne, kde som si pred zrkadlom ešte dolaďovala posledné detaily mojej slávnostnej vizáže. Čakala ma totiž ďalšia snobská akcia, kde som svojmu priateľovi mala robiť reprezentatívny doprovod. Chystali sme sa na anglickú ambasádu, kde sa konala súkromná oslava päťdesiatych narodenín ambasádora a pozvaní boli samí prominentní hostia. Ambasádor sa vraj s Alexom dobre pozná, preto pozval aj jeho. Keď som sa ho opýtala, kde sa s takým človekom zoznámil, akosi sa vyhol odpovedi a ja som sa vlastne nič nedozvedela. Čo už. Kašľala som na to. Veď Alex má kopec prominentných známych.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vkročili sme do honosne vyzerajúceho sídla ambasádora. Keď som zazrela všetok ten prepych, až sa mi na mojich ihličkových (a neskutočne drahých) topánkach od Alexa podlomili kolená. Opäť raz som sa cítila ako v inom svete. Na jednej strane bolo zaujímavé nazrieť bližšie do sveta „smotánky", no na tej druhej som sa vždy v podobných situáciách, na takýchto miestach a medzi takýmito ľuďmi, cítila akási nesvoja. Nepatrila som tam. Nebolo to nič pre mňa. Privítal nás sám ambasádor osobne, aj so svojou veľmi reprezentatívne vyzerajúcou manželkou. Obaja mi pripadali ako vcelku sluší a milí ľudia. Možno to dnes nakoniec nebude až taká katastrofa. Do rúk nám vložili elegantne vyzerajúci zvitok mäkkého papiera, kde na vrchu bolo zlatým vygravírované číslo 50. Bol na ňom zasadací poriadok a program večera. Podľa zasadacieho poriadku sme sa usadili za veľkým okrúhlym stolom v obrovskej luxusnej sále, plnej zlatých doplnkov, ktoré vyzerali, akoby mali nesmierne vysokú hodnotu. Stolov bolo v sále poriadne veľa a priestor sa pomaly začínal zapĺňať hosťami. Akcia mala aj dress code. Ženy museli mať róby a muži smokingy. A tak som spoza stola v tichosti nenápadne sledovala množstvo nádherných šiat od výmyslu sveta na všetkých ženách, ktoré sa okolo mňa postupne mihali. Sála už bola takmer plná, keď si k nášmu stolu prisadol posledný pár. Už keď sme ich zazreli v diaľke, Alex mi šepol do ucha, že to je ambasádorov syn s priateľkou. Čím viac sa však blížili k nášmu stolu, tým viac som si bola istá, že jeho priateľku poznám. Keď už stáli pri stole a začali sa vítať s každým, kto pri nás sedel, srdce sa mi rozbúšilo a ostala som ako zamrznutá. Tá ženská vedľa sympatického ambasádorovho syna, asi o niečo mladšieho ako my, bola Saša. TÁ Saša. Tá, ktorá na mňa od začiatku v práci pozerala s nenávisťou v očiach. Tá, ktorá predtým chodila s Matúšom a teraz vraj chodí s jeho najlepším kamarátom. Tá Saša...
