28.

310 37 19
                                    

Alex ešte v ten večer odišiel na nejaké stretnutie

Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou télécharger une autre image.

Alex ešte v ten večer odišiel na nejaké stretnutie. Chcela som byť s ním. Chcela som stále cítiť jeho lásku, nehu a starostlivosť a byť si istá, že je to opäť ten môj Alex, ktorého som poznala kedysi. Milý, starostlivý a nesmierne zaľúbený. Pozajtra máme svadbu. Stále tomu nemôžem uveriť. Budem sa vydávať. Chcela som byť ešte chvíľu s ním, pretože zajtra poobede odchádzam k našim a on ma uvidí až pred oltárom. Čo už. Tá jeho práca. Zas je na prvom mieste. Ako vždy. Aj pred svadbou...

„Tadááá!" Prekvapila ma vo dverách Alexovho bytu Lucka s naširoko rozprestretými rukami. Za ňou sa už na mňa usmievali viaceré známe tváre.

„Čo vy tu robíte?" Prekvapene, no so širokým úsmevom na tvári som na ne civela. Nechápala som, čo to má znamenať.

„Akože čo?! Robíš si srandu?! Pozajtra sa vydávaš a nemala si nijakú rozlúčku so slobodou!" Objala ma a suverénne vkráčala dnu. Nasledovali ju Karin, Paťa, Tamara, moja sestra a nakoniec aj Naty – priateľka Alexovho veľmi dobrého kamaráta. Všetky sa so mnou medzi dverami zvítali a vošli cez veľkú chodbu do rozsiahlej kuchyňo-obývačky. Každá z nich bola vychystaná, akoby plánovali ukradnúť si ma niekam do baru.

„Baby, prosím vás. Veď s Alexom sme mali dohodu, že žiadne rozlúčky sa konať nebudú," ustarostene som na ne pozrela s rukami založenými na hrudi.

„Choď s tým do prdele, zlatíčko! To je akože čo za kravinu, vydávať sa bez rozlúčky?! Čo ti ten somár neverí a bojí sa, že by si ho snáď na rozlúčke podviedla?" Rozhadzovala Paťa rukami vôkol seba. Mala pravdu. Presne toto v tom bolo. Alex neverí snáď nikdy nikomu, a to ani mne. Jeho predchádzajúce vzťahy a životné skúsenosti ho jednoducho naučili ľuďom nedôverovať, a tak sa aj správa. Akoby ma niekedy považoval za svoj majetok, ktorého sa nikto okrem neho nesmie ani len dotknúť. Už dávno mi hovoril, že z rozlúčok so slobodou má panický strach, a teda žiadne mať nebudeme. Nenamietala som. V posledných mesiacoch som pila a zabávala sa na môj vkus až príliš. Nejaká rozlúčka so slobodou by mi rozhodne nechýbala.

„Ninka, bojíš sa ho?" Podišla ku mne vždy starostlivá Karin a hovorila na mňa potichu. Lucka a moja „slávna trojica" už Alexa veľmi dobre poznali a vedeli o tom, ako je schopný sa ku mne správať, aj napriek všetkému.

„Nie, to je v pohode," usmiala som sa na ňu falošne a pokúšala som sa úplne vymaniť spod všetkých znakov neistoty a strachu.

„Určite?" Pozrela na mňa neisto a chytila ma za plece. Dobre ma už poznala.

„Jasné. Som rada, že ste tu." Objala som ju. V pozadí som zazrela Tamaru, ako nalieva šampanské do vysokých pohárov na sekt. Vôbec som si nevšimla, kedy ho stihla otvoriť.

„Na Ninku a jej posledné hodiny v roli slobodnej baby bez záväzkov!" Pozdvihla pohár naplnený bublinkavým, do ružova sfarbeným nealko nápojom tehotná Lucka a druhou rukou na nás zamávala, aby sme sa k nim ihneď pripojili. S úsmevom na tvári som pokrútila hlavou a držiac sa za ruku s Karin sme obe poklusom pribehli k babám. Dojímalo ma to.

Hra s ohňomOù les histoires vivent. Découvrez maintenant