,,Fuck."
Ráznym krokom som si to mierila cez celú školu, ani jednu myšlienku som nevenovala zvoneniu ktoré práve oznamovalo začiatok prvej hodiny. Vedela som kde je trieda môjho brata, takže som vedela kde budú. Pravdepodobne. Modlila som sa ku všetkým bohom, nech tam sú no zároveň niekde vo vnútri som sa ich bála. Nechcela som proti nim stáť, a už vôbec nie sama. Ukľudňovala ma ale myšlienka, že je tam môj brat. Nikdy by nedovolil, aby sa mi niečo stalo. Lenže teraz patrí ku nim. Táto veta, ozívajúca sa v mojej mysli ma znervózňovala. Môjbrat sa zmenil, náš vzťah sa zmenil tiež.
Môj brat ma miluje.
Týmto som si bola istá, táto veta mi vždy dodala odvahu, nech som išla kamkoľvek. Tentoraz to nebolo inak a keď som mala zabočiť do poslednej chodby, bola som odhodlaná nenechať sebou manipulovať.
Čakali ma.
To jediné ma napadlo pri pohľade na skupinku postávajúcu pri skrinkách. Smiali sa spolu, ako obyčajní tínedžeri bez problémov.
Pár krokov pred nimi som zastala, a s veľkým nádychom k nim pristúpila. Všetky hlavy sa na mňa hneď otočili, oči upreté na moju tvár. May s úprimným úsmevom, Aaron s kamennou tvárou bez výrazu, ktorá ma stále strašila, Jack sa škeril ako blázon, v postate ako vždy a Jax s úsmevom skrývajúcim veľa tajomstiev. Nakoniec tam stál Drew, s ustráchaným výrazom, no láskou v očiach.
Až teraz mi došlo, čo sa vlastne stalo a namosúreným krokom som došla až pred nich. Nebudem si predsa nechať rozkazovať!
,,Ty!" nahnevane som ukázala prstom na Jaxa. Dosť možné, že to nevymyslel len on ale v tomto momente mi to bolo jedno. Bol vodca, nech si to ako hlava ich skupiny aj vyrieši.
,,Ako sa opovažuješ!" Nahnevane som mu zapichla ukazovák do hrude a prepaľovala som ho hnusným pohľadom. Jax sa usmial a pomalým pohybom mi chytil ruku a stiahol ju naspäť k môjmu telu.
,,Áno, Zlatko?" Bola som príliš nahnevaná, aby ma zaujímala jeho prezývka. Bola som príliš nahnevaná na to, aby som si všimla že nikoho nezaujímam. May ma zamyslene sledovala, no nečrtala sa na nej žiadna emócia. V kľude si čistila nechty bledej farby, zatiaľčo Jack si vymieňal otrávený pohľad s Aaronom. Drew vysielal nahnevané gestá ku Jaxovi, ktorý mi jediný venoval pozornosť.
,,Čo to má znamenať? To ste si ma akože označili či čo?" Zúrivosť zo mňa čiastočne vyprchala a teraz vo mne sídlil ľadový kľud. Nikto mi neodpovedal, chcela som vyšteknúť ďalšiu zbytočnú otázku kým ma nestopol Jack.
,,Hej, kľud, okej? A hento, no, znamená to niečo ako "Pozor, Jaxov majetok, nedotýkať sa!" zahlásil posmešne a mrkol na mňa. Od prekvapenia som zabudla zatvoriť ústa. Chcela som povedať niečo zlé, čo by ho donútilo mlčať a prestať sa mi vysmievať ale to nebol môj štýl. Nevedela som niekoho ani úmerne nahnevať, nie to ešte Jacka.
,,Ste šialení!" stále šokovaná som vyhŕkla, snažiac sa spracovať všetko čo som práve počula.
,,Oh, to vieš že sme. Každý to vie, a to je na tom to najlepšie."
YOU ARE READING
Dangerous
RandomBoli ako tí zlí chlapci, pred ktorými vás rodičia varujú, aby ste si s nimi nič nezačíňali. Boli príliš nebezpeční. ,,Si chorý bastard, Jax Collins." _________________________________________ #3 (nie je potrebné prečítať predchádzajúci diel, nenad...