Dangerous

16.

/,,Vypadni!"

Jax nečakal. Ani sa na mňa nepozrel a zmizol z mojej izby.

Nebudem plakať. Nevyroním preňho už ani jednu ďalšiu slzu./

Musel som. Musel.

Z očí mi vytryskli dve malé slzy a zviezli sa mi po líci až k brade, no keď som si to uvedomil, ruka mi vystrelila k tvári a rýchlo ich zotrela. Sedel som vo svojej izbe a takmer si vytrhal všetky vlasy.

Premýšľal som nad dohodou medzi mnou a Jordan, tou, ktorá ma zachránila. Mohol som ísť do väzenia, dopekla, a navyše som vtedy April bytostne neznášal. Aspoň som si to teda myslel, lebo dnes som jej skoro povedal, že ju milujem.

A to ma vystrašilo, a poriadne.

A taktiež ma to priviedlo k pôvodnému plánu.

Priviesť April na dno? Kedysi ma to lákalo, dokonca by som s Jordaniným plánom súhlasil aj bez odmeny. Vtedy som však potreboval dostať z väzenia a Jordan bola dokonalá možnosť.

Ako sa najlepšie pomstiť rodičom? Zlomiť ich dieťa. Prečo nie práve April? Bolo by to také jednoduché, ublížiť a podstrčiť jej drogy. Prečo to potom také jednoduché nie je?

Kurva.

Päsťou som vrazil do steny a užíval si pohľad na krv na mojej pästi. Keď mi krváca duša, prečo by nemohla aj ruka?

Mučili ma myšlienky na to čo som urobil. Sľúbiť Jordan že ublížim jej neteri bolo choré. A ešte viac choré to bolo, keď mi na nej tak záležalo. Nemôžem ju tam predsa nechať, zžierať sa myšlienkami. Čo keby naozaj čo i len pomyslela ma drogy? Nedokázal by som tu len tak čakať a premýšľať nad tým.

Kašlem na Jordan a môj skurvený sľub, pre April stojí porušiť všetky sľuby sveta.

Áno, som kurva idiot.

Zbehol som dole a pohľadal kľúče od auta. Zhrozene som narazil akurát tak na prázdnu poličku.

,,Kde sú kľúče od môjho auta?" zreval som na celý dom.

,,Ocko išiel na pracovnú poradu a naše sa pokazilo! Potrebuješ niečo?" ozvala sa mama. Do riti, prečo to auto nemôže byť tu, keď ho potrebujem? Nemôžem ísť autobusom, to bude trvať pridlho, uvedomil som si v napätí.

,,Potrebujem sa niekam súrne dostať."

Keď mama zazrela moju zúfalú tvár, na sekundu sa pozastavila.

,,Myslím, že ti môžem pomôcť," povedala neochotne. Zvedavo som ju nasledoval až do garáže, kde mi ukázala niečo zakryté plachtou. Nikdy som sa o to nejak zvlášť nezaujímal, ale keď sa z toho vykľula motorka, hneď som to oľutoval. Nemo som hľadel na čierno červenú krásku, no niečo mi na nej nesedelo. Až keď som si ju obzrel druhýkrát mi došlo, že nemá poznávaciu značku.

,,Mami-"

,,Hlavne sa vyhýbaj polícii, dobre, zlatko?"

Zaškeril som sa. Čo to preboha vyvádzala, keď bola mladá? Asi radšej nechcem ani vedieť. Do ruky mi podala kľúče a ja som konečne po takej dlhej dobe mohol využiť môj vodičský preukaz na motorky.

Vyklopkával som na dvere, až kým mi niekto neotvoril. Drew sa na mňa zamračil a chcel znova pribuchnúť dvere, ale rýchlo som tam vložil ruku a odtisol ich. Prekvapene som sledoval Drewa, ako nahnevane zatína päste a stíska čelusť.

,,Ak hneď teraz neodídeš, prisahám bohu, že ti vrazím," pretisol pomedzi zovreté pery.

Čože? Prekvapene som zamrkal a ešte ra si ho obzrel. Myslím, že som ho nikdy nevidel takého nahnevané.

,,Jax Collins, si ten najväčší bastard, akého som kedy poznal," povedal a plnou silou mi vrazil do tváre. Trhlo mnou dozadu a trochu som zaspätkoval, ale pohľad som nechal zabodnutý do zeme.

Zaslúžil som si to.

Drew odišiel a nechal ma samotného v chodbe.

Vybehol som po schodoch a pozrel sa na izbu, ktorá ma desila najväčšmi na svete.