Dangerous

32.

/Samozrejme, na jednom z nich sedel Jax s nohami ktorými hompáľal vo vzduchu. Nad sto metrovou roklinou. Chcela som mu vynadať do bláznov, no zastavil ma pohľad na jeho hlavu schovanú v rukách. Možno si toho dnes vytrpel už dosť../

Cez rameno som sa pozrela na ostatných, ktorí zatiaľ rozkladali oheň. Keď nad tým tak rozmýšľam, doteraz každý víkend sa pobrali preč z mesta a niekde si postavili ohnisko. Má to nejaký význam, alebo len zábavný zvyk?

,,Vyberte niekto z kufra jedlo!" zakričal Jack a zúrivo sa snažil primäť zapalovač k spolupráci. Nakoniec sa mu podarilo zapáliť papier a paličky a víťazne sa zaškeril. Potom sa pozrel na mňa a prekrútil očami.

,,Tak čo, chceš ostať o hlade alebo konečne prinesieš to skurv- ehm jedlo?" Prekvapene som zažmurkala, že kvôli mne zamlčal nadávku.

,,Nezvykaj si, len si mi niekoho pripomenula.." zamrmlal a otočil sa ku mne chrbtom.

Pobrala som sa teda k autu a z kufra vytiahla niečo čo vyzeralo ako McDonalds. Vážne? Hodila som otrávený pohľad po ostatných, ale tí si ma nevšímali. Tak ja som čakala opekačku, alebo aspoň niečo domáce a oni sa len po ceste niekde zastavili.

Každému som dala do ruky krabičku, až mi v ruke zostali len dve. Pozrela som sa na koniec útesu a s povzdychom sa vybrala za Jaxom.  Asi v polovici cesty za ním som začala byť zúfalá, pretože chodníček čo sa ním viedol sa stále zužoval. Z mojej pravej strany na mňa čakala prázdnota a z druhej sa na mňa tlačil chladný kameň.

,,Zabijem ťa, Jax!" zakričala som, keď som bola dostatočne blízko na to aby ma počul. Snažil sa o úškrn, ale vyzeralo to naozaj úboho. S povzdychom som prešla posledný meter a snažila sa vyšplhať za ním, hore na balvan. S plnými rukami mi to veľmi nešlo, takže mi Jax musel pomôcť. Neochotne som prijala jeho ruku a nechala sa vytiahnuť hore.

Chvíľu sme ticho sedeli, a tak som podala krabičku s jedlom. Vzal si ju, ale hneď na to aj položil vedľa seba na kameň a ignoroval.

,,Máš tu pekný výhľad," poznamenala som, aj keď tu bol úplne rovnaký pohľad na mesto ako z miesta kde sme zaparkovali. Súhlasne zamrmlal a zasa bol ticho.

,,Čo sa deje? A opováž sa povedať že nič, lebo ti odtrhnem hlavu," zamračila som sa.

,,Si agresívnejšia, než si pamätám," pousmial sa.

,,To so mnou robí vaša spoločnosť. Poviem ti, moji rodičia ťa asi nenávidia."

,,To som predpokladal," uškrnul sa a konečne si vzal jedlo. Poriadne si z odhryzol z hamburgeru  a ja som pokračovala v téme. Konečne sa so mnou rozpráva.

,,Dokonca si zavolali na pomoc tetu. A to už sa niečo musí diať, lebo cenu za najlepšie sestry roku by rozhodne nedostali."

Jaxovi zabehlo a divne sa na mňa pozrel.

,,Tvoja teta..príde sem?"

Zvraštila som obočie a pritakala hlavou.

,,Mhm, zvláštne.." zadíval sa do diaľky a začal znova žuť.

,,A teraz," otočila som mu hlavu tak, že sa na mňa musel pozerať, ,,Mi povedz čo sa s tebou deje."

Zahmlil sa mu zrak a vytrhol sa mi z rúk.

,,Teba do toho nič," zavrčal.

,,Kým sa ma to týka, je ma do toho!" ostro som sa na neho pozrela.

,,Prestaň byť taká zvedavá! Nemusíš vedieť všetko, ľudia majú tajomstvá presne preto že to nikomu nechcú povedať! A majú na to dôvody."

,,Vieš že mi to môžeš povedať a ja ťa neodsúdim, však" dodala som ticho.

,,To je presne ono!" vybuchol Jax. ,,Potrebuješ vedieť všetko za každú cenu! Prestaň pchať nos tam, kde ťa nechcú!" nahnevane sa zdvihol a chcel odísť, ale nakoniec sa predsa len otočil.

,,Keď to tak strašne chceš vedieť, dobre, poslúž si," ľadovo sa usmial. ,,Aj tak žiješ celý život v klamstvách, ak sa jedno dozvieš, nijak ti to nepomôže."

Priblížil sa ku mne a naklonil sa mi k uchu.

,,Presne pred rokom, v takýto nádherný deň, sa môj brat zabil. A je to len a len moja chyba." Odtiahol sa odo mňa a neveselo sa zasmial.

,,Spokojná? Dúfam že hej."

Otočil sa a teraz naozaj odišiel. Pozrela som sa na nedojedený burger, ktorý tu nechal. Naozaj som práve donútila človeka, aby mi povedal svoje tajomstvo? Vždy to bolo tak, že ľudia sa mi sami zverovali, a potom sa cítili lepšie. Jax nevyzeral lepšie, skôr ako keby mal každú chvíľu vybuchnúť a chrliť lávu.

Ok. Tentokrát som to asi naozaj pohnojila ja. To znamená že to budem musieť napraviť aj ja.

Taktiež ale viem, že Jax sa pomaly ničí. Keď tvojho brata niekto zabije, je to jednoduché, Hneváš sa na vraha, poprípade ľudia ktorí s ním spolupracovali alebo si ho najali. Keď sa tvoj brat zabije sám, nedokážeš sa hnevať naňho. Kam presmeruješ svoj hnev? Buď na rodičov, alebo samého seba. Jax si zvolil možnosť číslo dva. Ťažko povedať, ktorá je horšia.

Asi by som mala ísť naspäť, ale najprv vymyslím, čo s Jaxom.
______
Btw, je tu niekto kto číta Webtoon? Potrebujem odporučiť nové komiksy, dočítala som Heartstopper (ups moja peňaženka je ľahšia o 30€ lebo som si musela objednať všetky tri diely ako knihy) Lumine aj Castle swimmer.
Mimochodom, kto nečítal, prichádza o veľa.