Dangerous

5.

/,,Myslíte, že mi Jax niekedy odpustí?"

Po tejto vete nastalo v izbe hrobové ticho, ktoré nikto neprerušil. Chcela som si dať facku za to, že som prerušila akúkoľvek zábavu. Nečakane sa mi však okolo pasu utiahli dva páry rúk a skryli ma v objatí.

,,Bude to lepšie."

Neviem kto to povedal, a v tedy mi to bolo úprimne jedno. Hlavne že to niekto povedal, a že som tomu vtedy verila./

V miestnosti sa zrazu zastavil rozhovor. Ignoroval som pohľady, ktoré ma prepaľovali a nezmyselne ťukal do mobilu. Keď sa dusno v izbe nedalo vydržať, lenivo som zdvihol hlavu a zadíval sa každému do očí.

,,Áno?"

Cítil som sa naozaj divne, pretože Jack, Drew a Aaron predo mnou sedeli na pohovke a snažili sa dohovoriť očami, bez slov. Nedarilo sa im to.

,,Uľahčím vám to. O čom presne sa so mnou chcete porozprávať?"

Drew si teatrálne odkašlal a ja som prevrátil očami. ,,O tvojom správaní sa k April."

,,Hej, kámo, už to trocha preháňaš. Naozaj to nespravila naschvál," ozval sa Jack. Telom sa mi prehnala obrovská zlosť a zamotala mi hlavu.

,,Robíte si zo mňa srandu! Nemám právo byť na ňu nahnevaný, keď ma chcela zavrieť do väzenia?"

,,Ale nezavrela," dodal Aaron.

,,A vlastne ani nechcela," špitol Drew.

Na obidvoch som zavrčal a vrátil sa naspäť k mobilu.

,,Tak to je mi ľúto, ale nechystám sa jej v blízkej dobe odpustiť. Môže sa ozvať o desať rokov a potom uvidíme."

,,Hej, Jax, jasné že máš právo byť na ňu nasratý. Len sa s ňou pokús aspoň porozprávať, nech ti to vysvetlí. Naozaj, dlžíš jej aspoň jeden debilný rozhovor," snažil sa mi Jack dohovoriť, ale ja som len krútil hlavou.

,,Jasné, takže na vás uprela tej svoj kukuč a povedala vám nech ma presvedčíte o tom aby som jej odpustil? Úbohé.." odfrkol som si.

,,Ehm, ona má nejaký kukuč? Ani som o tom nevedel, ale zvláštne že to spomínaš práve ty." ozval sa Jack a zaškeril sa. Och, pripomeňte mi prečo mu nemôžem zakrútiť jeho krkom? Jasné, je to môj kamarát, ale...

,,Dnes je párty, na ktorej istotne budeš. Ak s ňou päť minút vydržíš a porozprávaš sa, necháme ťa na pokoji. Už žiadne presviedčanie, dobre?"

,,A žiadny kukuč," spražil ma pohľadom Drew. Aaron pritakal, aj keď netuším na ktorú časť.

,,Kľud Drew, však s tvojou sestrou nechodím," pretočil som očami, už asi po tretíkrát za tento večer.

,,No veď práve.." zamrmlal. Začal som sa uškŕňať.

,,Ale čo, chceš aby som s ňou začal chodiť?"

Drew ihneď zbledol a zaspätkoval. ,,Och, nie. Proste sa od nej drž ďalej."

,,Práve si povedal že sa s ňou mám stretnúť na párty, o samote, kde má zlomené srdiečko a urobila by čokoľvek len aby som jej odpustil," provokoval som ho.

,,Ty prasa!" zavrčal a hodil po mne vankúš.

,,Oo,aký nebezpečný útok," zasmial som sa aspolu s ním.

,,Nechcem nič hovoriť, ale ak by si sa dotkol April, tiež by som ťa zabil," prehodil Jack.  Aaron znova pritakal.

,,A ak by sa jeden z vás čo i len dotkol May, ja by som-" začal Drew ale bol okamžite prerušený. 

,,O May nikto nehovorí," dodali sme všetci naraz a otrávene. Drew sa odul a ďalej nám nevenoval pozornosť.

,,Keď už sme pri dnešnej párty," začal som. ,,Jack, máš zákaz alkoholu, drôg a bitiek." V izbe nastalo ticho, ktoré prerušovalo len pravidelné tikanie hodín.

,,Robíš si zo mňa srandu, však?" opýtal sa neveriacky Jack a očami prelietaval zo mňa na Drewa a Aarona.

,,Nie, myslím to úplne vážne. Počul som, že počas mojej neprítomnosti si si dosť užíval, lenže teraz som tu, takže to končí. A začneš tým že budeš triezvy na párty." Pokojne som sa oprel chrbtom o operadlo kresla a sledoval, ako sa Jack rozosmial a potom náhle stíchol.

,,Ty to myslíš naozaj vážne," skonštatoval. Pokrčil som ramenami. Potom sa na mňa Jack vrhol.

Len tak tak som sa mu vyhol, keď jeho päsť preletela hneď vedľa mojej hlavy.

,,Nie som tvoj skurvený pes, ty idiot!" nahneval sa a rozkričal sa mi do tváre. Našťastie sa ma však už nepokúsil udrieť a ja som sa nepokúsil ho ukľudniť. Nech sa vykričí, keď to tak potrebuje.

,,Nemôžeš mi prikazovať, čo mám alebo nemám robiť. Si môj najlepší priateľ, nie pán," povedal a uprostred vety sa mu zlomil hlas.

Postavil som sa z kresla a podišiel k nemu bližšie. Objal som ho.

,,Chýbal si mi," zamrmlal mi Jack do ramena. Stisol som ho tuhšie, pretože, do riti, tiež mi strašne chýbal.